Existuje beletria, ktorú si prečítate (možno) jedným dychom a spokojne ju odložíte späť na policu. A potom je tu taká literatúra, ktorá u vás vyvolá znepokojenie a ktorá vás dokonca šokuje. Najnovšia kniha od Ballu — Je mŕtvy, patrí do druhej kategórie.
Samotný názov knihy je netradičný. Navyše, ak sa pozriete na obálku, meno autora a názov knihy si prečítate ako celok. Preto si začnete myslieť, že autor sám o sebe hovorí, že je mŕtvy. Avšak stačí sa začítať do prvých riadkov, ktoré svedčia o opaku: „Keď sa niečím zaoberá, sústredenosť sa mu zrkadlí na tvári a to pôsobí lepšie ako pustota a zahmlený zrak.“
Autor je živý — jeho sarkazmus a irónia zvyčajne striedajú vážne témy (smrť, choroba, a pod.). Uvedomuje si absurdnosť sveta okolo, a tým vyvoláva znepokojenie aj u čitateľa: „Predtým, než mu na um zišlo slovo zviedla, sústredene premýšľal o správe, podľa ktorej športovci nedávno súťažili v behu hore schodmi na dvadsiate tretie poschodie. Víťaz to zvládol za minútu a štyridsaťsedem sekúnd. Za ten čas by on nezišiel ani dolu z piateho.“
Kniha sa skladá z poviedok, ktoré majú niekedy pár riadkov, inokedy pár strán. Každá z nich však končí zaujímavou pointou: „Zrazu si uvedomil, že život je presne ako ona: spočiatku pekný, no postupne stále menej príťažlivý, až napokon odpudzuje a nestojí za reč.“
Téma smrti sa prelína s témou života a jeho (ne)žitím. Príbehy v knihe sú často neuveriteľné a zdanlivo bez akéhokoľvek zmyslu. Napokon sa tu osvedčí čítanie medzi riadkami, význam možno vyťažiť iba vtedy, ak čitateľ príliš nepremýšľa nad jednotlivými príbehmi a bizarnosťami v nich.
Smrť sa v poviedkach vníma nielen ako smrť človeka, ale aj všeobecne ako zánik, napr. koniec seriálu alebo výpoveď v práci. Poviedky sú akoby prepisom monológov ľudí, avšak v niektorých z nich sa objavuje aj hlavná postava — Krak. Jeho pohľad na svet je tvorený absurditou, iróniou, sarkazmom, ale aj osamelosťou.
Štýl autorovho písania vám nemusí vyhovovať —nie je totiž určený každému. A možno budete váhať nad tým, či knihu vôbec dočítať. Záverečná poviedka s rovnomenným názvom však stojí za prečítanie. Napokon si môžete porovnať vlastný obraz sveta s tým autorovým a zistiť, ako veľmi sa vaše pohľady líšia.
Tomáš Fedorko, kníhkupec v Artforum Prešov:
„Ballu som naposledy čítal pred troma rokmi a bolo to skvelé čítanie najmä preto, lebo to najpodstatnejšie bolo ukryté medzi riadkami. Balla je majster slova, je niekedy kafkovsky absurdný, hrá sa s jazykom aj čitateľom, v niektorých zdanlivo nevypointovaných príbehoch ponúka ako na podnose pocit tragikomickosti a tuposti všedného života, aby vzápätí na inom mieste prišiel s vetou, ktorú si budete pamätať ešte týždeň. Nemusíte s ním zdieľať pohľad na svet, ale musíte uznať, že jazyk ovláda brilantne.“
Knižná recenzia vyšla v spolupráci s kníhkupectvom Artforum Prešov
Komentovať