„Po prvý raz v dejinách závisí fyzické prežitie ľudstva od radikálnej duševnej zmeny človeka.“ – Erich Fromm
Prešlo už veľa rokov odkedy nám Erich povedal, ako sa veci naozaj majú. Ako ľudstvo sa vyvíjame raketovou rýchlosťou, až na to, že si neuvedomujeme, že rýchlosťou svetla potom padneme na Zem. Teda ak nám ešte nejaká ostane.
Aj my na Slovensku prežívame dni, ako keby ich počet bol nekonečný. To naše zmyslené slovenské nekonečno raz tiež skončí. Sme krajina s obrovskými zásobami pitnej vody na západe, rozsiahlymi lesmi v strede a na východe, no hovorí sa, že tam nič nie je, takže tam nič nie je. Iba ja, mojich dvadsaťjeden spolužiakov a pani doktorka. Neohrozuje nás žiadne tsunami, teploty nedosahujú výšku saharskej púšte. Sme malebná krajinka ukrytá v tieňoch stromov a držiaca pokope ich koreňmi. No a potom sú tu peniaze a biznis, ktorý nám toto jadro nášho slovenského sveta kradnú. Alebo lepšie povedané, kradneme si ho sami. Potichučky, decentne, nech si na to všetci občania postupne zvyknú, že tam, kde predtým stál les, je úplne v pohode vidieť jeden krík a ešte sa z neho aj tešiť.
Jedno španielske príslovie hovorí: „Kúp si les a strať sa v ňom.“ Súhlasím a dúfam, že všetci čo nás oberajú o časť našej dýchacej sústavy s úmyslom vyslovene sebeckým, tzv. zárobkovým, sa raz v tých lesoch stratia.
Paradoxom k tomu celému je kupovanie vianočných stromčekov, aby nám doma počas sviatkov rozvoniaval ozajstný strom z lesa. Ja Vianoce milujem a neviem si ich bez živého stromčeka predstaviť, avšak prečo za každý vianočný v lese nezasadiť aspoň jeden živý. Nech sa krivka straty opäť vyrovná.
Moja mamka ešte stále nachádza miesto v každej izbe pre jednu ikebanu lebo vraj to pekne vyzerá, no neviem… a hlavne, krásne vonia.
Vôňu stromov si my ľudia doslova užívame a vyhľadávame. Musíme si však uvedomiť, že vôňka v aute v tvare stromu mi možno spríjemni jazdu, no nenahradí tisíce padnutých, tých ozajstných, keď ich budem najviac potrebovať. Vlastne potrebujem, každý deň.
Komentovať