Možno ste ako malí občas závideli rozprávkovým princeznám, že dokázali hovoriť s neživými objektmi. Mať tak pri sebe zázračné zrkadlo sršiace komplimentmi, alebo čarovný koberec na rýchlejšiu a bezplatnú dopravu. Ak sa vám zatiaľ lesné zvieratá nepredstavujú, nezúfajte. Existuje jav, vďaka ktorému dokážu spozorovať podobné tajomné postavy aj bežní ľudia.
Pareidolia je jav, pri ktorom vidíme zmysluplné obrazce tam, kde v skutočnosti nie sú. Najčastejšie dokážeme rozpoznať tváre, a to v mrakoch, na dreve alebo zásuvkách. Náš mozog si sugestívne dotvorí to, čo by sme na určitom mieste chceli vidieť, vďaka čomu je možné z dvoch dierok a skrutky vydedukovať usmievavú tváričku.
Christopher French z Britskej psychologickej spoločnosti tomuto fenoménu pripisuje zásadnú funkciu v životoch už prvých ľudí. Podľa neho pareidolia spôsobuje akúsi paranoju, keďže pri počutí povedomých zvukov dokážeme zbystriť, a tým sa lepšie pripraviť na možné nebezpečenstvo.
Hoci už dnes na ľudí spoza kríkov cielene dravé tvory nečíhajú, schopnosť dotvárania si reality môžete jednoducho využiť pri pozorovaní napríklad mrakov. Možno sa vám podarí zbadať nejaké bájne zviera, ktoré vám bude chcieť predsa len niečo povedať.
Komentovať