Začiatkom tohto roka mala v Slovenskom národnom divadle premiéru inscenácia Pes na ceste. Od mnohých kritikov a ľudí z verejného priestoru som na ňu počul samú chválu, preto som sa rozhodol, že dané predstavenie chcem vidieť naživo. To, že ide o niečo výnimočné nám môže napovedať fakt, že je vypredané na mesiace dopredu.
Inscenácia je adaptáciou rovnomennej knižnej predlohy, ktorú napísal Pavel Vilikovský a sleduje, ako sa tesne po Nežnej revolúcii správali Slováci, keď sa im otvorili dvere na Západ. Ako hovorí oficiálny popis k hre: „V jednoduchom príbehu spoznávame redaktora nakladateľstva Iks Ypsilon, ktorý má za úlohu v Rakúsku prezentovať dvoch slovenských literátov, hoci možno nejde o práve najvýznamnejšiu vzorku. Rozprávanie redaktora otvára priestor na množstvo mikropríbehov, tragismiešnych situácií, briskných asociácií a presných komentárov na tému rýdzej slovenskosti, národnej povahy i malichernosti.“
Herecké obsadenie sa skladá z popredných mien Slovenského národného divadla. Hlavné úlohy hrajú Richard Stanke, Alexander Bárta, Ľuboš Kostelný a Róbert Roth. Výber hercov je skvelý a úprimne si neviem predstaviť, kto iný by ich mohol nahradiť. Herecké výkony boli špičkové. Či už išlo o dialógy alebo dramatické monológy. Jednoznačne najlepší výkon podal Ľuboš Kostelný, keď chodil po lakťových opierkach sedadiel v prvých radoch a nadával na to, akí sú Slováci. Na konci tohto monológu zožal obrovský aplauz, pretože ako poslednú nadávku použil: „Vy podržtašky!“, čím jednoznačne poukázal na stanovisko hercov k aktuálnej spoločenskej situácii.
Fascinujúce na hre je, že sa odohráva tesne po Nežnej revolúcii, no odráža aj obraz dnešnej spoločnosti. Je až desivé a smutné, koľko paralel môže divák v inscenácii objavovať. Chyby, ktoré sme v minulosti urobili, by mali slúžiť na to, aby sa neopakovali. Avšak mám pocit, že v hre sú znázornené práve také javy, ktoré sú v našej spoločnosti stále prítomné. Poukazujú na to, že nenapredujeme, ale naopak v mnohých oblastiach života cúvame.
Pes na ceste je bravúrna inscenácia o literatúre a kultúre, ktorá je previazaná iróniou, nadhľadom, ale i citlivosťou a porozumením. Vilikovský nás Slovákov azda najlepšie definuje: „Moji milí Slováci! Kedy konečne pochopíte, že ak niekto chce Slováka presne podľa svojich predstáv, musí si dať tú námahu a robiť si ho sám?“
Ak by ste chceli navštíviť SND a podporiť kultúru, rozhodne by ste nemali vynechať práve hru Pes na ceste. Ide o jedno z najlepších a témou veľmi aktuálnych predstavení na doskách Slovenského národného divadla. Herci po predstavení ešte stále čítajú vyhlásenie, ktoré je súčasťou kultúrneho štrajku, a diváci ich ocenia potleskom a standigovation. Po predstavení vo vás ostanú zmiešané pocity a v citlivejších povahách aj dojatie. Možno si po zhliadnutí budete klásť podobné otázky ako ja. Je možné Slovensku pomôcť? Alebo je stratené?
Autor: Gabriel Vyskoč
Komentovať