Kultúra Spravodajstvo

Podujatie Pochopiť a pomôcť prinieslo reálne príbehy irackých utečencov

Pochopiť a pomôcť utečencom (Foto: Dominika Grošková)

V pondelok 3. decembra sa v priestoroch Reštaurácie u richtára diskutovalo o problematike nedobrovoľných utečencov, ktorí boli nútení opustiť svoju krajinu. Podujatie Pochopiť a pomôcť sa snažilo priniesť odpovede na otázky o mediálnom obraze utečencov, ich začiatkoch po opustení domova aj ich akceptovaní v spoločnosti.

Večer o problematike utečencov so zaujímavou diskusiou viedla organizátorka a moderátorka podujatia Veronika Andrejková, študentka mediálnych štúdií. Počas večera rezonovali témy nedobrovoľného opustenia krajiny, utláčaných kresťanov či podmienkach v táboroch. Prvou hosťkou bola Martina Hatoková, riaditeľka organizácie ACN Slovensko, ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom. V úvode porozprávala o histórii problémov migrantov a prenasledovaných kresťanov po celom svete.

Téma prilákala divákov, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú (Foto: Dominika Grošková)

Ako ďalšia hosťka sa predstavila Zuzana Kočišová, arteterapeutka, ktorá mala možnosť pracovať s utečencami v záchytnom tábore v Humennom. Jej prvé stretnutie s utečencami bolo umožnené len cez plot počas Vianoc. Neskôr sa ale rozhodla skúsiť dostať sa k nim bližšie. „Napadlo mi, že by sa im zišla taká pomoc, niekto, kto by prišiel a spestril im čas,“ vysvetlila Zuzana. Keďže tam práve potrebovali ľudí so vzdelaním, ako mala ona – liečebný pedagóg a arteterapeut – ministerstvo jej dovolilo pracovať s utečencami v Humennom. Venovala sa aktivitám s dospelými aj s deťmi, učila ich slovenské ľudové tance, a tí ju, naopak, naučili tie iracké. Z troch mesiacov v tábore si priniesla nenahraditeľné spomienky. „Bolo to pre mňa dobrodružstvo. Nie je tam potrebný jazyk, tí ľudia boli rovnako nastavení. Ja som necítila žiadnu bariéru, to bolo pre mňa krásne zistenie.“

Večer priniesol autentické zážitky

V neposlednom rade sa o svoje zážitky podelila aj Mirna Khalil so svojou mamou. Spolu s rodinou sa im podarilo uniknúť pred hrozbou smrti v Iraku. V súčasnosti žijú blízko Nitry. Mirna a jej matka opísali svoje autentické zážitky úteku z Iraku, kde pôvodne žili v Bagdade. Kým sa dostali na Slovensko, museli prežiť viaceré nebezpečné situácie.

Z Mirniných zážitkov mrazilo (Foto: Dominika Grošková)

Priamo z Iraku boli premietané videá členov organizácie STEP-IN, ktorí pracujú v tábore v Šárii a pomáhajú utečencom v náročných podmienkach. Často tam totiž nemajú dostatočnú zdravotnú starostlivosť či bežné životné podmienky, ktoré my berieme ako samozrejmosť.

Prečo sa študentka Veronika rozhodla zorganizovať práve takéto podujatie? „Cieľom bolo hlavne rozšíriť povedomie o utečencoch, že nie každý jeden z nich je násilník a zlodej, teda aspoň tí na Slovensku. Odstrániť predsudky, ktoré možno aj my na východe máme v sebe silnejšie zakorenené, voči cudzím ľuďom. A či sa to podarilo? Počas diskusie bolo vidieť, že prišli ľudia, ktorých táto téma zaujala a chceli o nej diskutovať, preto sme možno skončili o dosť neskôr, ako sme plánovali. A ktovie, možno v budúcnosti ešte niečo vymyslíme,“ povedala pre Unipo Press organizátorka Veronika. Keďže sa na podujatí konal aj predaj maličkostí a handmade výrobkov, podarilo sa organizátorom vyzbierať čiastku, ktorá zabezpečí zopár vecí na základnú zdravotnú starostlivosť v utečeneckých táboroch v Iraku.

Práca talentovaného fotografa Matúša Dudu (Foto: Dominika Grošková)

Podľa organizátorky je dôležité, aby sme sa naučili pochopiť a pomôcť ľudí, voči ktorým môžeme mať spočiatku predsudky. „Sú to ľudia takisto ako my, ale na rozdiel od nás, ich krajina nie je bezpečná. Ako aj Mirna spomínala, bolo to tak zlé, že keď opúšťali svoje mesto, ostalo po nich už len ticho a zvuk zvonov. Nikdy nevieme, kedy my budeme v podobnej pozícii ako oni,“ vysvetlila Veronika.

V rámci večera si mohli návštevníci pozrieť výstavu autentických fotografií Matúša Dudu.

Foto: Dominika Grošková

Dominika Grošková

Legenda hovorí, že sa dokáže premeniť z Evil Queen na SnowWhite - záleží od množstva kofeínu v krvi. Miluje kvety, kávu, bylinkové čaje a všetky knihy na svete, no najviac sa jej zrýchli tep pri severských kriminálkach. Taktiež zbožňuje predstavu, že jedného dňa svoju milovanú Škandináviu aj navštívi. U ľudí nenávidí aroganciu a nedostatok sebareflexie.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *