Celosvetová pandémia, vojna a ich dôsledky vniesli do našej spoločnosti obavy a pochybnosti. Narastá vysoký počet mladých ľudí, ktorým vonkajšie faktory ovplyvňujú duševné zdravie. Mnohí však stále ignorujú podstatu psychologickej pomoci.
Počet mladých ľudí trpiacich duševnými poruchami rastie, a preto je dôležité si uvedomiť, že ľudský mozog je ako špongia a všetko, čo vidí, ihneď nasáva. U mladých ľudí je riziko omnoho väčšie. Pozorovanie dospelých, ako reagujú, ako sa správajú, ako fungujú, môže byť podnetom pre ich učenie, ako to môže byť lepšie. O téme duševného zdravia mladých sme sa porozprávali so psychológom Richardom Bodnárom z psychiatrického oddelenia v Trebišove.
Aké sú momentálne najčastejšie diagnózy u mladých ľudí?
Veľký problém na Slovensku je, že nemáme dostatočné dáta, čo sa týka mladých ľudí a ich najčastejších diagnóz. Vieme však, že ich počet rapídne stúpol. Z osobnej skúsenosti sa najčastejšie stretávam s úzkosťami či depresiou.
Ako sa môžu prejavovať úzkosti či depresie u mladého človeka?
Najčastejšie sa prejavujú strachom z budúcnosti, nadmerným smútkom či nechuťou čokoľvek robiť. Dotyčný sa nevie zorientovať, je v takzvanej hmle. Mladý človek nevie, čo chce robiť a kam sa vydať, nevidí v ničom zmysel. Z tohto dôvodu trpí nechuťou čokoľvek spraviť.
Ľudskú psychiku vo veľkej miere ovplyvnila pandémia. Nikto nečakal, že príde ďalšia stresová situácia v podobe vojny na Ukrajine, ktorá dopomohla k ešte vyššiemu rastu inflácie. Ako si mladí ľudia majú udržať čistú hlavu napriek týmto vonkajším vplyvom?
Tieto faktory súčasne najviac vplývajú na mladých ľudí, pretože si počas pandémie uvedomili, že ich sociálne zručnosti stagnujú, keďže dlhodobo neboli v bližšom kontakte s okolím. S ustálením pandemickej situácie sa ustálila aj ich psychika. S vojnou a infláciou však prišili ďalšie obavy. Mnohí si začali uvedomovať, že to bude náročné. Dáta ukazujú, že mladí ľudia sa boja budúcnosti. Strach majú aj z toho, či sa dožijú dôchodku, zároveň ich vo veľkej miere ovplyvňujú aj klimatické zmeny. Obávajú sa, aký svet tu zanechajú. Udržať si čistú hlavu pre mladých ľudí je veľmi náročné. Avšak je dôležité sa sústrediť a vychádzať z jednotlivca. Dosť často počúvame, že spoločnosť sa musí zmeniť, ale samotní ľudia tvoria spoločnosť. Preto sa treba zamerať na seba, konať zmeny od samých seba a riešiť prítomnosť tu a teraz.
Ako je dnes vnímaná psychologická pomoc medzi mladými ľuďmi? Je stále považovaná za tabu?
Žiaľ, áno. Na Slovensku ešte stále prevláda stigma. Nie každý dospelý človek sa vie vcítiť do mladého človeka a často si neuvedomuje, že na neho môže vyvíjať tlak. V takomto prípade je veľmi dôležité ignorovať vplyvy z okolia. Treba si uvedomiť, že najdôležitejšie je duševné zdravie a nie reči suseda, rodiny alebo iných ľudí, ktorí často môžu vytvárať zbytočný nátlak. Našťastie môžeme povedať, že s hľadaním pomoci je to v poslednom období o niečo lepšie. Ľudia si čoraz viac začínajú uvedomovať, aké je duševné zdravie dôležité. Stále to však nie je ideálne.
Máte pocit, že sa v mediálnej tvorbe romantizujú psychické problémy?
Toto môže mať dva uhly pohľadu. Je fajn, že sa o duševnom zdraví rozpráva a ukazuje sa mladým ľudom. Môže to mať aj pozitívny dopad, pretože postava, ktorá má problémy s duševným zdravím napríklad vo filme, môže diváka zbaviť obavy vyhľadať odbornú pomoc. Na druhej strane je veľmi dôležité, ako je daný obsah podaný, a ako ho konkrétny prijímateľ pochopí.
Do akej miery vplývajú sociálne siete na mladých ľudí?
Jeden z výskumov vplyvu sociálnych sietí na mladých ľudí ukázal, že samotné sociálne siete mladých ľudí nekazia, ide skôr o ich reflexiu. Ako príklad uvediem jedno dievča, ktoré trpelo bulímiou, poruchou príjmu potravy. V období, keď sa u nej choroba rozvíjala, začala na sociálnych sieťach vyhľadávať stránky, ktoré ju podporovali v tom, aby držala hladovku. Neskôr, keď sa dostala do liečebného procesu, začala naopak hľadať skupiny a stránky, ktoré ju podporovali na jej ceste za vyliečením. Tu sa ukázalo, že sociálne siete nie sú také škodlivé, ako sa nám zdá, ide len o spôsob ich využitia.
Mnohí sa kvôli sociálnym sieťam porovnávajú a majú skreslený pohľad na realitu či samých seba. Ako si udržať zdravé sebavedomie?
Uchovávanie zdravého sebavedomia by malo vychádzať už zo samotnej podstaty človeka, prípadne z rodinného prostredia či sociálneho okruhu. Je veľmi dôležité uvedomovať si samých seba, svoje schopnosti a nemať potrebu niečo dokazovať iným ľuďom cez sociálne siete. Tu však môže nastať problém, že mnohí na sociálnych sieťach očakávajú vonkajšiu pochvalu, pochopenie alebo podporu. Dôvod tejto potreby môže pochádzať z blízkeho okruhu či vlastnej rodiny, ktorí osobu dostatočne nechválili a tým nebudovali jej sebavedomie. Rovnako to závisí aj od školstva a všetkého, kde mladý človek prichádza k interakciám. Je určite dobré zostať samým sebou aj na sociálnych sieťach a pristupovať k nim zodpovedne.
Ako človek zistí, kedy je jeho psychický stav za hranicou normálnosti a jeho trápenie je viac ako len obyčajným smútkom?
Mladý človek to paradoxne nemusí zistiť tak skoro. A ak k tomu dôjde, väčšinou vysiela signály okoliu. Často sa hanbí alebo to nevie opísať. A práve preto je veľmi dôležité vyhľadať pomoc, ak cíti, že to nie je bežný smútok, ale dlhotrvajúci stav s poklesom záujmov.
Čo by mal mladý človek dodržiavať, aby bolo jeho duševné zdravie fit?
Na jednej strane sa odporúča režim, rutina a na druhej strane skúšať niečo nové. Ale úplne základná činnosť, ktorú veľa mladých ľudí ignoruje, je pohyb. Výskumy tiež potvrdzujú, že kvalitná dobrá strava veľmi napomáha duševnému zdraviu. Potrebná je aj sociálna interakcia, či už s rodinou alebo kamarátmi. Mladý človek by sa nemal vyhýbať ani interakcii s ľuďmi. Dôležité je si nájsť aj nejaký koníček. Pre každého to môže byť niečo iné. Niekto môže ako hobby brať aj kosenie trávy, iný zas čítanie či kreslenie. To je ten druh oddychu, ktorý mladí ľudia potrebujú a dosť často naň zabúdajú. Často to zvykne prekročiť hranice a vstávanie z postele začne byť pre nich bezvýznamné. Je to kvôli tomu, že čas, ktorý majú pre seba, nevyužívajú naplno.
Čo by ste odkázali na záver našim čitateľom?
Napadla mi taká zaujímavosť. V Česku, v jednej škole začali s predmetom ohľadom emocionálnej zrelosti, kde vyzývajú mladých ľudí, aby hovorili o svojich emóciách. Každý človek prežíva nejaké emócie, a keď ich dusí v sebe, skôr či neskôr vybuchne. Každý máme nejakú hranicu. Bolo by veľmi dobré, keby niečo podobné vzniklo aj na Slovensku. keby sa začalo už v školách rozprávať o tom, že cítiť sa niekedy zle, je normálne. Zapĺňajú sa lôžka s mladými ľuďmi, stúpa aj počet detských pacientov do 18. rokov. Často mi hovoria, že ich nikto nechápe, nemajú sa komu zdôveriť, ale keď sa spýtam, komu sa skúšali zdôveriť, tak odpovedia, že nikomu, lebo to nikto nepochopí. Možnosti na hľadanie pomoci sú, len ich treba vedieť využiť. Na Slovensku máme aj poradňu IP, kde sa môžu obrátiť na profesionálov prostredníctvom online chatu. Stačí len prekonať bariéru obavy a nehanbiť sa za svoje emócie, nič to nestojí,
Článok bol autorizovaný.
Autor: Viktória Nováková, Martin Bujňák
Foto: Viktória Nováková
Komentovať