Starogrécky filozof Epiktétos tvrdil, že „ľudia sa netrápia ani tak udalosťami, ako tým, ako na ne nazerajú.“ Tento princíp je základom racionálno-emocionálnej behaviorálnej terapie (REBT), ktorú vytvoril doktor Albert Ellis v roku 1955. Podľa jeho záveru v skutočnosti u človeka nespôsobujú konkrétnu emocionálnu reakciu udalosti, ale jeho individuálny názorový systém. Ellis vidí problém v tom, ako o sebe a svojej situácii ľudia premýšľajú a hovorí, že len samotné identifikovanie problému, problém nevyrieši. Je zástancom názoru, že väčšina pretrvávajúcich emocionálnych problémov je spôsobená iracionálnym myslením, a preto nazval svoju terapiu – racionálna terapia.
Ľudia si zvyknú svoje negatívne skúsenosti prehrávať dookola v hlave, a tým nafukujú ich význam vo svojom živote. Napríklad, ak človek padne na zem na verejnosti, nepomyslí si: „Ach, to je ale smola,“ ale označí to rovno za katastrofu. Nehovoriac o vážnejších situáciách v živote, akými môžu byť rozvod, či strata zamestnania, keď sa u človeka málokedy objaví akákoľvek racionalita, a to aj po dlhšom uplynutí od ich vzniku.
Ellis popisuje iracionálne myslenie ako nelogické, extrémne škodlivé a sabotujúce, pretože má nezdravé dôsledky na psychiku človeka. Tvrdí, že racionálne myslenie vytvára opačný efekt. Definoval ho ako nápomocné, pretože dotyčnému neškodí a môže jeho emocionálnu situáciu iba zlepšiť. Základom tohto myslenia je tolerancia a schopnosť znášať nepriazeň bez okamžitého vytvárania unáhlených katastrofických záverov. V emocionálnej rovine ide o istú vieru v pozitívny ľudský potenciál. Nejde o to, aby si človek zatváral oči pred zlyhaniami, či ťažkými obdobiami a vytváral si slepú nádej. Ide o to, že ak príde niečo nepriaznivé, nepomyslí si, že tým stratil všetku svoju hodnotu. Racionálne myslenie je myslenie v akejsi rovnováhe. Vždy je v ňom miesto pre optimizmus a možnosti. Kľúčové je, že vytvára zdravé emocionálne dôsledky.
Ak ide o naše podmienené reakcie, ľudia sú zvyknutí reagovať automaticky. Na tejto skutočnosti nie je nič zlé, pretože rutinné udalosti si nevyžadujú extra dávku pozornosti ani intelektu na to, aby sme ich boli schopní zvládnuť. Ak cítime, že náš každodenný život, a to, ako sa správame, nie je pre nás vôbec naplňujúce, alebo sa dostávame do stavu, keď kvôli tomu nenávidíme samých seba, môže ísť o silný indikátor toho, že sme podľahli slepým emóciám z iracionálneho myslenia. To vytvára nepriaznivý názorový systém, ktorý nám v živote zvyšuje pravdepodobnosť prehlbovania pocitov nedostatku.
Ellis upozorňuje na to, že aj keď udalosti môžu prispieť k určitým pocitom, nemusia byť ich priamou príčinou. Naša emocionálna reakcia závisí v prvom rade od významu, ktorý prikladáme tomu, čo sa stalo. Tiež tvrdí, že racionálne myslenie sa dá nadobúdať obojsmerne – myslenie sa dá zmeniť prostredníctvom zmeny správania a správanie možno zmeniť prostredníctvom zmeny myslenia. K zmene myslenia je nevyhnutné rozpoznať a následne vyvrátiť iracionálne názory – spochybniť ich pomocou racionálneho uvažovania.
Väčšina ľudí sa počas celého svojho života nesnažila vniesť logiku do svojich emócií. To súvisí hlavne s tým, že počas dlhej etapy našej evolúcie sme vyvíjali časť nášho mozgu, ktorá je zodpovedná za naše emócie a okamžité reakcie na podnety okolo nás. Ďalšia časť, o ktorej môžeme zjednodušene povedať, že je zodpovedná za logické myslenie a racionalitu, je v porovnaní s našou emocionálnou pomerne „zaostalá“ a málokedy sa dostane k „hlavnému slovu“.
Autor: Róbert Demčák
Komentovať