Jedno z majstrovských diel J.R.R. Tolkiena, ktorý vytvoril celosvetovo známy fantasy svet a napísal množstvo ďalších kníh, no väčšina bude poznať hlavne jeho trilógiu Pána Prsteňov. Tolkiena veľmi rešpektujem či už ako autora alebo človeka. Mimo toho, že vytvoril fantasy svet, vytvoril aj vlastný jazyk, ktorý chcel, aby ľudia používali na celom svete a nebola by potreba sa učiť cudzie jazyky. Tým, že Tolkien počas svojho života prežil vojnu a jej hrôzy, tak do svojich kníh často dával myšlienky, ktoré mu po týchto udalostiach ostali v mysli. Táto kniha na rozdiel od iných nemá šťastný koniec, skôr naopak. Treba ešte podotknúť, že bez jeho syna Christophera, ktorý má na tejto knihe nezanedbateľný editorský podiel, by Húrinove deti nikdy nevyšli.
Kniha je tragická a hlavná postava, ktorá je prekliata Melkorom, v živote dostáva jeden údel za druhým. V tejto knihe si autor dal záležať aj na tom, aby v nej bola zachytená brutalita a nájdeme v nej pasáže, ktoré hovoria o tom, že po niekoho hlave prešli toľkokrát až kým z nej neostala kaša – rozhodne to nie je písané pre deti, ako napríklad v Hobitovi. Čitateľ počas deja zistí, že ak mal doteraz pocit, že jeho život k nemu nebol fér, nebude to nič v porovnaní s hlavnou postavou. Túrin Turambar sa stretáva počas svojho života s jedným zármutkom za druhým a jeho prekliatie sa dá len veľmi ťažko znášať. Okrem toho nedokáže kontrolovať svoj hnev a jeho životu to len pridáva na obťažnosti. Túrin je najschopnejší bojovník, aký kedy po Stredozemi chodil, do cesty sa mu nemôže postaviť žiadna živá či neživá bytosť, no kliatba je predsa silnejšia a aj taký mocný muž ako Túrin je životom zlomený na duchu a svoj život chce neraz ukončiť. V knihe je na hlavnej postave dobre opísaná depresia a čitateľ tak má možnosť sa ponoriť do hlbokého smútku, ktorým si Túrin počas svojho života prechádza.
Veľa ľudí túto knihu opisuje ako čistú depresiu a osobne poznám človeka, ktorý ju ani nemohol dočítať. Udalosti v živote Túrina ho postupne privádzajú k jeho koncu, pri ktorom čitateľ môže pocítiť akúsi úľavu, že Túrin sa už nemusí vysporadúvať so svojím životom. Napriek tomu, aká smutná táto kniha je, po jej prečítaní som mal veľmi dobrú náladu, pretože tak dobrú knihu človek nečíta každý deň a odporučil by som ju každému, kto má rád výborne premyslený dej a postavy vykreslené do hĺbky. Tolkien v tomto diele opísal muža, ktorý vo svojom živote stratil všetko a pokračoval až do svojho úplného konca. Kníh s námetom, ako je táto, som prečítal viac, no Túrinove nešťastie človeku utkvie v pamäti. Podľa mňa z tejto knihy plynie aj krásne ponaučenie – Túrin bol muž ktorý nemal v živote žiadne osobné šťastie, no vykonal skutky, ktoré ďalším generáciám v Stredozemi umožnili žiť o niečo bezpečnejšie a lepšie ako generácii, ktorej súčasťou bol on. Jeho život, z ktorého nemal žiaden pôžitok, neukončil, ale využil na niečo, čo prinieslo druhým veľa. V Stredozemi sa naňho spomína ako na hrdinu a taktiež najväčšieho hrdinu svojej doby.
Každý človek si po prečítaní tejto knihy odnesie so sebou istý špecifický pocit. Možno nebudete mať počas jej čítania najšťastnejšiu náladu, ale pri čítaní o tom, ako dokáže niekto vykonať takú veľkú osobnú obetu, bude niečo silno atraktívne pre vaše osobné svedomie. Ak by som mal túto knihu ohodnotiť na škále od 1 do 10 dal by som solídnych 9. Tolkien bol vo svojom odbore génius a táto kniha je toho iba ďalším dôkazom.
Autor: Robert Demčák
Komentovať