Šport a muži k sebe neodmysliteľne patria už dlhé roky. Čo však šport a ženy? Osobne patrím k menšinovej časti nežného pohlavia, ktorá si s radosťou pozrie nejaký zápas. A samozrejme, okrem športových výkonov občas hodnotím aj atraktivitu a vzhľad športovcov. 🙂 Snívala som o tom, ako sa raz dostanem na prestížny športový zápas, užijem si atmosféru obrovského podujatia na vlastnej koži a budem mať zážitok, o ktorom budem ešte dlhé roky rozprávať so zatajeným dychom.
Práve takýto zážitok mi umožnila moja staršia sestra, ktorá mi na narodeniny venovala výlet do mesta, kde sídli môj obľúbený futbalový tím. Naším cieľom sa tak stal bavorský Mníchov. Hoci sme vtedy neboli súčasťou prestížneho zápasu, naplno som si užila prehliadku štadióna a jeho útrob, spoznala som mesto a navštívila Olympijský park. Nie všetko však prebiehalo podľa našich predstáv.
Do Mníchova sme cestovali autobusom cez Prahu. V momente, keď sme prekročili hranice, náš autobus zastavila hliadka a kontrolovali ho. Moja tmavšia pleť a nie veľmi lichotivá fotografia na občianskom preukaze spôsobila u policajtov mierne pochybnosti a doslova si na mňa museli posvietiť baterkou a preveriť si všetky údaje, či náhodou nepochádzam z krajín Blízkeho Východu. Nebol to pre mňa dvakrát najkrajší príchod do Nemecka, to sa musím priznať.
Na Slovensku nebýva zvykom, že by autobusy či vlaky prišli na miesto v presne stanovený čas, naopak, väčšinou prídu s miernym meškaním. Mierne meškanie je to len v tom lepšom prípade. Nám sa zázrakom podarilo prísť do Mníchova o vyše hodinu skôr a autobus nás vysadil na stanici v meste. Bolo ráno niečo okolo 4.30 a mesto sa ešte len veľmi pomalým krokom prebúdzalo do nového dňa. Rozhodli sme sa, že najlepším riešením bude počkať na stanici, kde sa naraňajkujeme a až v rozumnejšiu rannú hodinu sa vyberieme do ulíc. Nečakali sme však, že z nejakého zvláštneho dôvodu na stanici nenájdeme žiadne miesto na sedenie, toalety a ani bufet. Keďže cesta bola náročná a boli sme unavené, rozhodli sme sa, že si aspoň na chvíľu sadneme, hoci aj na zem. Po chvíli nás však veľmi milá pani veľmi milo upozornila, že sa v budove nesmieme zdržiavať. A keď hovorím milá, myslím tým pomerne nepríjemná pracovníčka stanice, ktorá nás odtiaľ tak trochu vyhodila. Hoci nerozumiem nemčine, jej gestá a nepríjemný pohľad sa dali pochopiť jednoducho. Unavené a zmrzuté sme teda vyšli von a túlali sa tmavými zákutiami mesta, ktoré sme nepoznali. Po chvíli sme však objavili ďalšiu stanicu, tentokrát železničnú, kde sa nachádzali aj miesta na sedenie a občerstvenie – pomerne veľký luxus v porovnaní s predošlou zastávkou.
Ani železničná stanica však nebola najpríjemnejším miestom, tak sme sa vybrali do mesta. Kráčali sme po centre mesta Marienplatz, kde sa nachádza množstvo krásnych historických budov a obchodov. Nadchla ma stavba mestskej radnice, ktorá lákala nielen svojou majestátnosťou, ale aj architektúrou v neogotickom slohu. Metrom sme sa vybrali do Olympiaparku. Jednu z pých bavorskej metropoly postavili pred olympijskými hrami v roku 1972 a odvtedy bola miestom množstva podujatí. Na štadióne s kapacitou vyše 66 000 miest sa hrali okrem iného finálové zápasy MS vo futbale (1972) i európskeho šampionátu (1988), viaceré záverečné duely klubových súťaží a konali sa tu aj majstrovstvá v atletike.
Ďalšou, a to vytúženou zastávkou bol štadión Bayernu Mníchov – Allianz Arena. Obrovská stavba, od ktorej som nemohla odtrhnúť zrak už v metre. Čím bližšie som pri nej bola, tým viac som bola ohromená. V dni, keď na štadióne neprebiehajú zápasy, môžu fanúšikovia navštíviť tzv. ArenaTour, vďaka ktorej sa dostanete na všetky dôležité miesta štadiónu, do šatní, tunela hráčov, do zóny pre médiá a dokonca aj na vonkajší štadión. Musím uznať, že to boli jedny z mojich najlepšie investovaných 10 € v živote. Pre futbalových fanúšikov, ako som ja, to bol skvelý zážitok byť tak blízko toho všetkého, čo ma baví a páči sa mi.
Pochváľte sa nám v komentároch so svojimi cestovateľskými zážitkami. Prebieha stále všetko podľa predstáv alebo sa aj vám počas výletu vyskytli mierne prekážky? 😉
Henrieta Hlinková
Komentovať