Lifestyle Vlastná tvorba

Šťastné a predčasne skazené

Nákupné centrá praskajú vo švíkoch (Foto: pexels.com)

Poznáte to. Už od októbra na nás číha „duch Vianoc“. Ako prvé začínajú nákupné centrá, ktoré v septembri hneď po školských pomôckach ponúkajú náhrobné vence a sviečky a spolu s nimi aj prvých čokoládových mikulášov. Po tom, ako na konci septembra spustia svoju vianočnú kampaň mobilní operátori, spustí sa na nás lavína nápadov na tie najlepšie vianočné darčeky pre celú rodinu. A keďže sa najkrajšie sviatky v roku nezadržateľne blížia, naše kroky smerujú do nákupných centier…

Samotné obchodné domy sú osvetlené lepšie ako Las Vegas. Myslím si, že naše najväčšie obchodné reťazce vidieť aj z vesmíru. Osobne mám rada drobné svetielka, pokiaľ ich nie je príliš veľa a neprekračujú hranicu medzi pekným a gýčovým. A tak pod žiarou reflektorov alias vianočného osvetlenia vstupujem do stredobodu sveta, ktorý sa točí okolo nakupovania. Hneď pri vchode mi začne „spievať do uška“ Gott s Dvorským a Haberom, že svet lásku má… Zrýchleným krokom sa poberám do prvého obchodíka s hračkami. Vojdem dnu, ani búú, ani múú. Tak sa aspoň usmejem na tety predavačky a opýtam sa:

„Dobrý večer, hľadám vhodný darček pre trojročné dievčatko.“

Slečna, lepšie povedané pani, alebo niečo medzi tým, sa na mňa pozrie čudesným pohľadom, zagúľa očami, postaví sa a bez slov ukazuje na bábiku.

„Bábika je fajn, ale skôr by som chcela niečo originálnejšie.“

Predavačka opäť bez akéhokoľvek náznaku vzájomného dialógu ukáže na stavebnicu za 45 eur.

„A nájde sa niečo, čo by vyhovovalo rozpočtu vysokoškoláka?“

Pani sa na mňa krivo pozrie a odvrkne:

„Veď máte vlaky zadarmo a vy nemáte peniaze?! Chudáci študenti!“

Študenti ležia v žalúdku mnohým ľuďom, ale kaziť si kvôli tomu večer predsa nebudeme. A tak si radšej zahryznem do jazyka a bez slov odchádzam. Ako tak vychádzam z obchodu, všade na mňa číhajú „podvodníci“. Určite máte na mysli nejakých pánov, ktorí za dobrý peniaz ponúkajú značkové parfémy. Nie, na týchto ľudí som našťastie nenatrafila. Mám na mysli iných pánov, v červenom, s veľkým bruchom, bielou bradou a čiernymi čižmami. Ja ich jednoducho nazývam podvodníkmi, pretože aspoň u nás doma nosí darčeky Ježiško, a nie Santa Claus. A do čižmičky mi hodí sladkosti Mikuláš, a nie socialistický Dedo Mráz. Prečo sa Betlehem nahrádza radšej sobom Rudolfom a škriatkami? Kde je náš Ježiško, Mária, Jozef, pastieri a traja králi? Prečo sa snažíme byť až príliš americkí? Alebo sa Santa presťahoval k nám a Ježiško má trvalý pobyt na Severnom póle? Ale to je už na tému ako Santa Claus vyhnal Ježiška zo Slovenska

Jana Tomaškovičová

Som zakladateľkou a šéfredaktorkou študentského časopisu Unipo Press, čím sa splnil jeden z mojich snov :). Vďaka práci v časopise som na celoslovenskej novinárskej súťaži Štúrovo pero získala stáž v redakcii markiza.sk. Nemám rada stereotyp, takže aj v časopise prispievam do rôznych kategórií, ale mojou vášňou sa stali divadlá a divadelné predstavenia :)

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *