Sviatky jari sú už za nami. Určite ste aj tohtoročné sviatky strávili v kruhu rodiny a blízkych, dievčatá boli poriadne vyoblievané a vyšibané, ako sa to na Slovensku patrí. Ale čo keby ste dostali ponuku stráviť ich niekde v zahraničí? Ponúkam vám svoj pohľad na Veľkú noc strávenú v „stovežatej“ Prahe.
Dlho sme so sestrou a mamou rozmýšľali, ako sa vyhnúť miestnym, ale aj rodinným kúpačom. Týždeň pred Veľkou nocou nám teta, ktorá už niekoľko rokov žije mimo Slovenska, navrhla, či by sme počas sviatkov na pár dní u nej nepobudli. Naša odpoveď neznela inak ako áno. A tak sme sa na Bielu sobotu vypravili vlakom do vzdialenej Prahy.
Napohľad dlhá sedemapolhodinová cesta v konečnom dôsledku až taká dlhá nebola. Po tom, ako nás teta vyzdvihla na hlavnej stanici, som očakávala historickú Prahu vyzdobenú rôznymi veľkonočnými motívmi. Pozorne som sa v aute obzerala za aspoň malým náznakom jari. Mesto akoby ostalo v zime a v nových chladných budovách. Túto divnú atmosféru dopĺňali najmä ázijskí a britskí turisti, ktorí sem prichádzali ako v ostatných dňoch roka.
Pochádzam z dediny, kde je veľkonočná výzdoba samozrejmosťou, ale aj tak som ďalej Prahe verila. Až teta, ktorá ma prebudila zo zamyslenia, mi objasnila, že oni už Veľkú noc nevnímajú ako na Slovensku. Mnoho ľudí si zvyklo, že napríklad pražská nákupná zóna Zličín, kde nájdete pravdepodobne všetko, je prístupná aj počas sviatkov. Najviac ľudí nájdete práve tu alebo na Výstavisku Holešovice. Konal sa tu už 421. ročník Matějskej poutě, kde sa môžete nabažiť kolotočov a stánkov či vystreliť ružu pre vašu drahú polovičku.
Aby som nebola len kritická, potešilo ma Staroměstské náměstí, kde sa konali veľkonočné trhy. Dominantou bola breza, na ktorej boli povešané maľované vajcia a neďaleko stojaca vyhliadková veža. Z jej vrcholu sme mali námestie ako na dlani. Stánky ponúkali rôzne pochúťky, ako trdelník, pečené klobásy, varené vína, ale vidieť ste mohli aj remeselnú tvorbu či veľké maľované vajce.
Ani šibačka nie je len taká hocijaká. Chlapci, ale aj dievčatá chodia s pomlázkou (korbáčom) k rodičom a starým rodičom. Na veľkonočnom stole nesmie chýbať nádivka, čo je zapečená plnka. Teta ju pripravovala z rožkov, salámy, klobásy a syra. Pretože sú česko-slovenská rodina, nemohol chýbať ani náš zemiakový šalát či rodinná tradícia – bohaté raňajky s veľkonočným koláčom.
Tradície sú v každej krajine iné. Moja teta na tie naše nezanevrela ani po dlhých rokoch v Čechách. A hoci som nebola vyšibaná ani vyoblievaná, verím, že ma práve vďaka tomu choroba nezasiahne a zostanem taká krásna, aká som bola doteraz. 😀
Komentovať