Čiernoočka
Som chytený v tom, ako strom
v zemi, korene spustené, srdce bije ako zvon
z jedinej ženy
Keď vidím tie čierne oči
spomalí sa čas
a úplne zastane, keď počujem jej hlas
A či vrkoče či spustené sú krásne jej vlasy
ja nesúdim viac, a len ona ma spasí
A jej osobnosť nepodlieha moderným hrám
jej móda len zvyšuje jej vážnosť a šarm
Už teraz viem že bez nej by to nešlo,
jej prítomnosť berie ma z temnoty na svetlo
A jej duša je krajšia než jej dokonalé telo
či nepáči sa mi viac, než by sa smelo?
A na všetko sa zanevrelo, ona na nič správne nie,
ide ďalej, stále smelo, nemyslí na trápenie.
Minulosť nie je, to budúce tiež nie,
pre mňa keď smeje sa je najväčšie vykúpenie.
Nie je do počtu, je totiž mimo slov a čísel,
len s ňou by mal život ten pravý zmysel.
Sťa višňové pery, sťa čierne oči ako noc
a predsa v nich toľko jasu
sťa gaštanové vlasy a najkrajší úsmev
neznám ja na svete väčšiu krásu.
A verím že vyššia moc to tak vždy chcela,
aby raz naše duše navždy v jednu spela.
Óda o jedinej
Nestalo nič, a predsa zmenilo sa všetko
láska k Tebe je môj životný vektor
Dáva mi silu a ukazuje cestu,
Tvoj úsmev vnímam ako záchrannú vestu
A hoc nedošlo k stretnutiu nás dvoch vonku,
moja duša jasá z tej tvojej aspoň osamote,
a aj keby sme sa nestretli znovu,
nechcem myslieť na žiadnu novú
len na tú, ktorú vídam len na chodbe
Ukázala si mi, že som nestratil svoju hodnotu,
pri Tebe cítim len pokoj a pohodu
a vášeň a radosť
zdolať každú starosť je maličkosť drobnosť
a len ty máš tú schopnosť
Netušíš, čo sa mi motá hlavou,
a ja netuším čo je s Tebou
no srdce stále narába s pravdou
odkedy Ťa poznám, som zas sám sebou
Viem, že to máš ťažké so svojím bremenom,
no viac ako telá, srdcia trpia v stratenom svete bezcennom
Napriek tomu si svetielkom, ako hviezda žiariš
vtáčiky spievajú už keď sa milo tváriš
A pre Teba začal žiť a prestal prežívať,
pre Teba by aj zomrel a šťastie vždy prežíval
Pomáhal s chorobami, zniesol modré z neba
či spolu či sami, láska medzi nami
a ja ľúbim len a len Teba
Komentovať