Slávnostný otvárací deň Akademického Prešova (AP), divadelného festivalu a súťaže umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Slovenska sa začal v pondelok 22. apríla. Festival už 58 rokov predstavuje tvorbu amatérskych i profesionálnych divadiel, známych i začínajúcich literátov, ako aj tvorcov audiovizuálneho obsahu.
Každý účastník a divák sa stáva súčasťou veľkého divadelného podujatia. Akademický Prešov sa každému otvára iným spôsobom, každý získava výnimočný zážitok z toho, čo sa deje na javisku aj v zákulisí.
Naši členovia univerzitných médií mapujú festivalové dianie najmä prostredníctvom sociálnych sietí a prinášajú pre Vás aj krátke správy z jednotlivých podujatí. Ponúkame súhrn z prvého dňa 58. Akademického Prešova očami študentov:
Beseda so slovenskou autorkou Dominikou Moravčíkovou
Akademický Prešov otvorila besedou v Univerzitnej knižnici PU poetka a prozaička Dominika Moravčíková, výnimočný talent mladej slovenskej literatúry. Spoločne s literárnou vedkyňou a kritičkou Máriou Klapákovou rozobrali nielen jej inšpirácie a názory na literatúru, ale napríklad aj chaotické rituály tvorivosti, ktoré prebiehajú najmä večer: „Často sa k písaniu dostanem až večer, to sa pretiahne do noci. Deň ma vyrušuje.“
V besede sa venovali najmä Dominikinej tvorbe, poetickému debutu i – pre ňu typickej – rurálnej próze. Dotkli sa tiež tém kresťanstva, bielej mágie či haitského voodoo. Nechýbalo autorské čítanie z knihy Dom pre jeleňa.
Ivana Koreňová
Rozborový seminár kategórie umelecký preklad
Rozborový seminár kategórie umelecký preklad sa niesol v znamení rozborov prekladov z ruského do slovenského jazyka. Porotkyňou tejto časti bola Ivana Kupková, ktorá avizovala, že je málo študentov, ktorí sa venujú umeleckému prekladu. Upozornila súťažiacich, aby prípadnú kritiku nebrali demotivujúco, ale naopak – konštruktívne a ako motiváciu zlepšovať sa. Súťažiace v tejto kategórii sa po hodnotení vyjadrili, že rozbor ich prác im bol skutočne nápomocný na ceste za ďalším rozvojom prekladateľských zručností.
Katarína Kuzárová
COOLLOGY
Prvá inscenácia, ktorá otvárala divadelnú sekciu 58. ročníka AP, sa odohrala v kultúrnom priestore Čukoláda. Potešiť, rozosmiať, nebodaj nás aj šokovať mali prešovskí študenti zo Súkromného konzervatória. Ako sa im to darilo? Podľa mňa im to išlo veľmi dobre. Lebo to, čo sme videli, bolo smerované nám mladým – od mladých. Dej sa započal veľkou diskotékou, nasledovali pohľady na životy prítomných postáv. Či už išlo o vulgárne dievčatá, alebo tehotnú ženu v autobuse či drzého mladého fagana, ktorého stvárňovala herečka. Dlhé vlasy chlapca, ktorý bol v podstate dievča, neboli jediným nepochopeným výrazovým prostriedkom. Otázka vyvstávala aj pri agresívnom režisérovi, ktorý kričal na svoje dve nádejné herečky oblečené v čierno-čiernych kostýmoch. Na jednej slečne bolo dokonca vidieť, že sa svojej úlohy zneužívanej a šikanovanej ženy zmocnila natoľko, že niekedy bolo ťažké rozlíšiť, či je skutočnou obeťou svojho spolužiaka, alebo to len všetko veľmi dobré hrá. Režisér neotáľal a ak ho hocikto z hercov v zákulisí vyrušil v práci, zaútočil hodením značkovej tenisky po náhodnej obeti. Stále to však bolo v rámci normy a konceptu divadelného predstavenia, ktoré vyvrcholilo maskérkou líčiacou živé, ale aj neživé zákazníčky. Objavila sa aj téma ženy – dcéry, ktorá nenávidí svoju matku, téma prostitúcie a jej spoločenských dôsledkov. Mladí herci sa snažili vypovedať rôzne príbehy viacerých ľudí, ktorí sa stretli na párty, a zároveň vypovedali súvislý príbeh jednej a tej istej osoby, ktorá prehovárala cez viacero na seba nenadväzujúcich monológov.
Sebastián Pončák
Minikomédie
Názov predstavenia LUpčianského NETRadičného divaDLA LUNETRDLO z Partizánskej Lupče i samotné predstavenie už od začiatku vyvolávali otázky: Čo očakávať? Čo to bude? Čo za chaos je na javisku? Dej sa odohrával na Malej scéne Divadla Alexandra Duchnoviča. Komorný priestor nás priblížil k hercom. Možno aj diváci mali byť súčasťou nenáročnej scény.
Minikomédiе vznikli na motívy hry Kleštěnec z pralesa od Pierra Henriho Camiho, obľúbeného autora Charlieho Chaplina. Už to je samo o sebe dobrým ukazovateľom, že inscenácia môže zdvihnúť náladu – komédia, ktorá podľa slov vedúceho divadelného súboru pozostáva z čierneho a bieleho humoru. Humor, ktorý bol naozaj hlavným rozdielom oproti iným komédiám, tým komédiám, ktoré tak dobre poznáme. Niečo búrlivé obklopovalo všetkých 5 častí – minikomédií tvoriacich celkový tvar. Nebolo to len tým, čo postavy rozprávali, čo ukazovali, ale aj ich neohrabaným zjavom, jednoduchosťou kulís, nečakaným použitím vecí. Povedať, o čom presne táto divadelná hra bola, je ťažké. Príbehy na seba nenadväzujú – muž v Žiline, dieťa od niekdajšej lásky, Piatkove problémy, manželove dobrodružstvá v trópoch… Ale to ani nie je dôležité. Motívov a tém bolo v inscenácií veľa, teda aj námetov na úvahu. Dôležité je, že mladí amatérski umelci dokázali týmito zvláštnymi príbehmi rozosmiať celú sálu a odovzdať posolstvo cez humor.
Olha Khutorna
ANTIWORDS
Dá sa divadlo zahrať bez slov, ale zato s množstvom piva? Znie to síce zvláštne, ale veruže sa to dá. Presvedčiť sme sa o tom mohli na otváracom predstavení Akademického Prešova, ktoré sa odohralo v historickej budove Divadle Jonáša Záborského. Klasický divadelný priestor sa otriasal a topil v základoch od množstva pív, s ktorými sa na scéne pracovalo (rozumej pilo). Väčšinu času mali herečky na hlave veľké masky – umelé hlavy. Krásna metafora v kontexte Havlovej Audiencie, ktorá bola podkladom pre inscenáciu. Medzi vrcholy inscenácie určite patrilo prepojenie s politickým kontextom aj prostredníctvom audionahrávok odkazujúcich na filmové spracovanie dramatickej predlohy.
Sebastián Pončák
Au Revoir
Tragický osud herečky, ktorá obetuje svoju divadelnú kariéru nie divadelným doskám, ale jednej osobe, s ktorou sa stretáva v milovanom divadle. Záverečné festivalové predstavenie prvého dňa AP vo Wave sa začínalo s miernym meškaním z dôvodov objektívne neobjektívnych. Tí z nás, ktorí sme sa tam predsa stihli dostať, sme si užili necelú hodinku monodrámy, ktorá bola pomerne náročná, ale dobre zvládnutá Kristínou Jackovou. Témou bol život herečky – pochopenie začínajúcej herečky, úskalí jej kariéry i osobného života. Rozprávaním sa vinula láska k divadlu i k mužovi, ktorý odišiel, no ona stále dúfa, že sa vráti, tak ako jej skrachovaná kariéra. Ale vlastne už je mŕtva…
Sebastián Pončák
Na záver dňa sa vo Wave, centre nezávislej kultúry, konal Literárny večer víťazov, na ktorom boli prezentované víťazné texty Akademického Prešova v kategórii literárna tvorba. Koncept režiséra Jozefa Palaščáka mal spoločensko-politický podtón a my sme sledovali, ako direktívna sila, ktorá znemožňovala umelcom slobodne sa vyjadrovať, bola nakoniec samotným umením porazená.
Komentovať