Kultúra O divadle Recenzie

Revolučný utorok na AP ukončilo dych vyrážajúce vizuálne divadlo

Pozor! Prosíme Vás, aby ste vypli svoje myšlienky o realite a prenikli do sveta divadla a filmu. Prajeme Vám príjemné ponorenie!

Rozprávač: Utorok na 58. ročníku Akademického Prešova bol jedným z najrušnejších a najrozmanitejších dní tohtoročného festivalu. Pokrok technológií pomáha aj umeniu napredovať, realizovať sa prostredníctvom možnosti existovať nielen na javisku a na papieri, ale byť večným aj na filmovom plátne. Aj v divadle na javisku pomáha pokrok realizovať vzdialenú budúcnosť bez stroja času. Možno bol utorok práve o tom, o pokroku. Priami účastníci AP, tvorcovia mediálneho obsahu, Vás uvedú do 7 dejstiev Revolučného utorka.

1 dejstvo: Dramafest

Dramafest. foto: Ella Bilská

Ivana Koreňová: AP-čko sa v utorok o deviatej začalo Dramafestom na Veľkej scéne Divadle Alexandra Duchnoviča (DAD). Anglický jazyk bol niektorým účinkujúcim naozaj blízky a svoje jazykové schopnosti ukázali predovšetkým najmladší herci – žiaci základných a stredných škôl. Posledným súborom bolo košické divadlo Goldies Theatre s predstavením Oldies but goldies, ktoré odohrali aj staršie ročníky. Táto nesúťažná prehliadka totižto patrila všetkým vekovým kategóriám.

2 dejstvo: Rozborový seminár kategórie film

Olha Khutorna: Rozborový seminár kategórie film sa niesol v pomerne komornom duchu. Člen odbornej poroty, Jozef Mergeš, zhodnotil úroveň prihlásených študentských filmov: ,,Z pohľadu námetov je povšimnutiahodné, že každý z filmov pracuje s filmovým médiom hlavne v hernom, postmodernom zmysle. Príbehy sa nepredkladajú jednoznačne, možno ich skôr označiť za zmes faustovského a kafkovského prístupu, a to s rukopisom výrazne pripomínajúcim overené filmové postupy.“ Počas diskusie sa účastníci podelili o svoje tvorivé cesty a o to, s akými ťažkosťami sa stretli počas natáčania. Tohtoročnou víťazkou sa stala Olena Sobolieva, študentka FF PU, s filmom Terminal Station of Eastern Express, ktorý je o hľadaní seba samého, plnení si snov a o tom, že nemožné sa môže stať možným, ak človek sníva naozaj naplno.

3 dejstvo: Autre Porte

Autre Porte. foto: Bianka Čižmárová.

Katarína Kuzárová: Film Autre Porte zobrazuje bizarný príbeh skupiny pracovníkov úradu, ktorí neustále riešia o to bizarnejšie problémy a záludné situácie. Ide o nezávislý improvizovaný film plný latentného humoru. Zámerom v tomto prípade nie je predať divákovi bezchybne vizuálne spracované dielo, ale zamerať sa na myšlienku, ktorú film spracúva. Tá otvára diskusiu najmä o ľudskej záľube v isté očakávanie toho, čo chceme, aby nastalo.

4 dejstvo: Medveď

Dominika Ďuricová: Komédia, ktorá divákom poskytla ukážku lásky schopnej prekonať i tie najpevnejšie predsavzatia. Herci svojím spracovaním diela A. P. Čechova priblížili napätú situáciu plnú gradácie, emócií, iskier a temperamentu. Netradičný zrod lásky medzi trúchliacou vdovou a neodbytným statkárom ,,medveďom“ Smirnovom. Ťažko si vieme predstaviť moment menej vhodný na začiatok nového vzťahu. No láska niekedy dokáže nemožné.

 

Medveď. foto: Bianka Čižmárová.

5 dejstvo: Rorb/por

Sebastián Pončák: Divadelný súbor Malinový kompromis osladil svojim príchodom z Košíc aj umeleckú scénu Čukolády. Nik z nás neurobí hercov, ak nebudeme dobre hrať. Takýto odkaz mala aj mladá práve začínajúca herečka, ktorá bola ostatnými spolužiakmi znázorňujúcimi spoločnosť odsudzovaná. Nemohla sa sťažovať na nič, ale ostatní však na ňu áno a to hlavne vo veľkom množstve, aby to bolo čo najviac neprípustné. Malinové deti v Rozb/pore však vedeli, že aj navonok dobrá režisérka si nájde svojho obľúbenca a ostatnými opovrhuje. Krik a pomyslené metaforické predstavenie v Medzilaborciach ukončí dejovú líniu a každý sa poberá vlastným smerom. Ostáva len na nás, či sa zameriame na povahy ľudí, osôb, alebo sa budeme nečinne prizerať a hľadať riešenia úniku ako červík z maliny von.

6 dejstvo: Unavená žiadosť

Olha Khutorna: Unavená žiadosť od SkRAT je divadelné predstavenie, ktoré neponecháva žiadnu nádej na dramatické rozuzlenie alebo katarziu. Namiesto toho sa divák ponorí do sveta zábavnej dystopie, kde sa každá scéna stáva odrazom životných ťažkostí a finančných problémov. Parodické scény „zo života žiadateľa o grant“ prinášajú nielen smiech, ale pripomínajú aj realitu divadelného života, kde sa boj o finančné prostriedky mení na rutinu a únava a frustrácia sa stávajú samozrejmosťou. Nedostatočné financovanie divadelnej kultúry na Slovensku sa stáva kľúčovou témou hry, ktorá odráža boj a pocit nespravodlivosti spôsobený finančnými ťažkosťami. Hoci Unavená žiadosť neponúka riešenie tohto problému, autenticky odráža každodennú realitu mnohých nezávislých divadelných súborov a vyzdvihuje ich vytrvalosť a húževnatosť v boji o svoje miesto na slnku. Hra zanecháva v divákoch pocit trpkej irónie a nemožnosti zmeniť súčasnú situáciu, ale zároveň zdôrazňuje dôležitosť upozorňovania na tento problém a potrebu hľadania riešení.

Unavená žiadosť foto: Patrik Čech.

 

7 dejstvo: Fantomy 

Olha Khutorna: Ponorenie sa do predstavenia Fantomy v podaní Theatre Akt bolo úžasným emocionálnym nábojom a úprimným ponorením sa do sveta motívov a obrazov vychádzajúcich z pouličnej scény inšpirovanej románom S. Lema Solaris. Toto predstavenie bolo skutočným skúmaním skrytých motívov, pričom k téme pristupovalo z filozofického uhla pohľadu. Fantomy akoby boli o všetkom, s čím sa človek stretáva a môže stretnúť. Pôsobivé sú najmä kolektívne scény, v ktorých originálne využitie rekvizít, akrobacia na čínskom stožiari a videoprojekcie vytvárajú vzrušujúcu atmosféru. Hudba sprevádzajúca predstavenie zahalí divákov do nezvyčajných zvukov, ktoré spolu so živým vystúpením dodávajú predstaveniu zvláštnu hĺbku a intenzitu. Dá sa skutočne povedať, že diváci sa ocitli v ďalekej budúcnosti, kde sa moderné technológie stali každodennou súčasťou umenia. Divadelný akt sa odohral pred novou budovou Divadla Jonáša Záborského. Každému okoloidúcemu dalo predstavenie možnosť zažiť vysoké, revolučné umenie. Nájsť si v príbehu svoj vlastný zmysel. Staršia žena, ktorá prechádzala okolo na bicykli, sa zastavila a bez dychu sa dívala. Na konci sa spýtala študentov:

– Je to o konci sveta? O tom, ako ľudia zomrú a tí, čo zostanú, nebudú môcť ďalej žiť? Pretože sú takí chorí a osamelí. Na konci aj oni umierali pokojnou smrťou.

Fantómy. foto: Patrik Čech
Fantómy. foto: Patrik Čech
Fantómy. foto: Patrik Čech

Rozprávač: Utorok sa zapíše do pamäti ako príbeh o minulosti, prítomnosti a budúcnosti ľudstva. O tom, ako nám technológia dáva príležitosti. Každý deň festivalu je výnimočný a jedinečný. Každý deň stojí za to zažiť.

Olha Khutorna

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *