Posledný deň festivalu Akademický Prešov bol časom zvláštnej pohnútky, keď sa srdcia divákov trasú od prežitých divadelných predstavení, no zároveň sa v nich rozlieva jemná melanchólia, že všetko tak rýchlo skončilo.
Je to okamih plný zmiešaných emócií, kde vášeň a nadšenie z umenia spolu tancovali s pocitom nevyhnutnosti príchodu konca. A tak teraz, naplnení zážitkami a nabudení inšpiráciou, sa rozhodujeme zhrnúť naše dojmy a pocity z predstavení, ktoré sme mali tú česť sledovať na 58. ročníku Akademického Prešova v jeho posledný deň.
Beseda so slovenským prozaikom Richardom Pupalom
Besedu s Richardom Pupalom v Univerzitnej knižnici PU moderovala literárna vedkyňa Marta Součková. Richard Pupala je vášnivým čitateľom hororovej literatúry.
Stretnutie začal realistickými poviedkami, neskôr prešiel na strašidelné texty a po strašidelných sa zakaždým snažil vrátiť späť k realistickým poviedkam. Jeho prvá strašidelná poviedka vznikla, keď bol ôsmakom. Tento žáner ho naďalej baví, hoci si uvedomuje, že nie pre každého môže byť vzrušujúci a pútavý, a zároveň nechce, aby v čitateľovi zostali obavy, strach a negatívne myšlienky, ktoré by mu v budúcnosti mohli pokaziť pôžitok z čítania.
Bianka Čižmárová
Hniezdo
Na Malej scéne Divadla Alexandra Duchnoviča sa o piatej hodine predstavilo divadlo NA SKOK s monodrámou Hniezdo. Divákov okamžite zaujala scéna, na ktorej okrem oranžovej plachty nebolo nič. Predstavenie začalo, keď spod plachty vyliezla žena a odhalila pozoruhodnú časť scény: hlinu s hračkami do piesku a vtáčími perami. Hrdinka sa v tejto dráme pohybovala medzi realitou a utópiou, ktorú sa snažila postaviť z piesku. Za všetko zlé v jej živote mohli rodičia. Veľkú rolu v predstavení zohrali aj svetlá, ktoré podčiarkli celkovú atmosféru. Herečka svojou interpretáciou divákom odovzdala skutočne silné emócie.
Ivana Koreňová
Vnorená
Zopár vaní predsa nemôže utvoriť divadelnú scénu. V performancii Vnorená tých vaní bolo päť a prostredníctvom sugestívnej interpretácie herca a spolutvorcov pomohli divákovi ponoriť sa do hlbokých myšlienok. Za pomoci autentickej zvukovej výpovede o živote s osobou odkázanou na našu pomoc performer spolu s nami divákmi realizoval trikrát nádych a vzápätí zadržiaval dych. Nám divákom neostávalo iné, ako zamyslieť nad tým, aký krehký a vzácny život máme a aká krásna je estetika pohybu v spojení s jedinečnosťou divadla, ktoré sa už v rovnakom obsadení a realizácii nikdy nezopakuje.
Sebastián Pončák
HORÁKOVCI HORÁKOVI
Vrcholom štvordňového festivalu bol večerný program na Malej scéne Divadla Alexandra Duchnoviča. Bol azda najveľkolepejšou a zároveň najintímnejšou časťou celého 58. Akademického Prešova. Všetci účinkujúci ho venovali človeku, s ktorým celé AP-čko začalo, profesorovi Karolovi Horákovi, ktorý v minulom roku oslávil životné jubileum 80 rokov. (De)komponovaný program Hommage á Karol Horák bol oslavou, ale najmä vďakou, ktorú chceli bývalí študenti, kolegovia a priatelia vyjadriť.
Dve generácie Horákovcov predviedli fragmenty z jeho ikonických inscenácií Tip-top biotop a Džura. Absolventi si tak po rokoch znova zahrali spolu a prežili nostalgické chvíle venované osobnosti slovenskej kultúry. Viacerí spomínajú na Akademický Prešov ako na jedno z najkrajších období, ktoré im dalo veľa nielen pre ich pôsobenie v umeleckom svete, ale aj v rámci rozvoja ich osobnosti.
Ku gratulantom sa pridal aj Karol Horváth so stereokolážou Postfragmentárny pokus o apoteózu, ktorú pre Karola Horáka vytvoril. Z archívu Slovenského rozhlasu spojil rôzne fragmenty, ktoré dokonale (ne)ladili. Celé hľadisko sa patrične zabavilo, úsmev nechýbal ani na tvári pána profesora. Nasledovali ďalšie videopozdravy, ukážka z televízneho dokumentu o K. Horákovi a na záver čítanie scenára Šesť postáv hľadá Horáka. Jaroslav Rezník tento scenár napísal veľmi umne, čo patrične ocenilo aj prítomné publikum. Celým programom divákov sprevádzala redaktorka, dramaturgička a režisérka RTVS Hana Rodová, ktorá tiež patrí do rodiny Horákovcov.
Vo štvrtkový večer sa neoslavovalo len jubileum jednej z najvýraznejších osobností slovenského alternatívneho divadla. Oslavovali sa aj myšlienky, ktoré tvorba Karola Horáka priniesla a najmä výnimočné spomienky na Akademický Prešov, ktoré už desaťročie formuje generácie študentov.
Ivana Koreňová
58. ročník Akademického Prešova, súťaže umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Slovenska, sa uzavrel. Tento ročník bol opäť plný jedinečných okamihov, dojímavých vystúpení a umeleckých zážitkov, ktoré nám pripomenuli dôležitosť umenia a jeho schopnosť prebudiť v nás tie najhlbšie emócie. Dovoľte nám teraz pomaličky zahaliť tento jedinečný festival do závoja spomienok a pocitov. Podarilo sa nám spolu prežiť vzácne momenty radosti, smútku a nadhľadu, ktoré vie poskytnúť len umenie. Úprimne vďačíme všetkým umelcom, organizátorom a divákom, že sme mohli byť súčasťou AP aj my. Nech sa tieto spomienky nesú v našich srdciach ako zdroj inšpirácie a múdrosti. A kto má chuť spomínať s tvorcami ďalej, nech sleduje sociálne siete Akademického Prešova a spolu s nami sa teší na nové dejstvo APčka.
Facebook AP: https://www.facebook.com/AkademickyPresov
Instagram AP: https://www.instagram.com/akademickypresov?igsh=MnMwb25lNmppY2pr
Komentovať