Blíži sa obdobie písania seminárnych, prípadne iných väčších či menších písomných prác (áno, aj bakalárských a diplomových, ale o tom potom ;)), keď sa študent po sladkom období prokrastinácie s vypätím všetkých síl (psychických aj fyzických) konečne prinúti a otvorí dokument vo Worde. Tí šťastnejší začnú hneď písať. Ostatní znudene civia na prázdnu stranu a premýšľajú, čo napísať… Dokážu tak stráviť aj polovicu dňa. V tomto prípade platí, ak nemáte zdroje, nemáte nič.
Pojmová mapa je kľúč k úspechu
Ak netušíte, ktorým smerom sa vybrať, najlepšie bude, ak si spravíte pojmovú mapu. Na veľký papier (výkres, kartón, čokoľvek) si do stredu napíšte tému svojej práce. Od témy potiahnite šípky rôznych smerov, kde budete dopĺňať, čo vám napadne. Vzťahy medzi jednotlivými časťami si znázornite farebne.
Takýmto spôsobom získate kľúčové slová, ktoré vám pomôžu ďalej pri hľadaní zdrojov (v niektorých prípadoch vám literatúru vopred poskytne školiteľ). Odporúčame dať si spraviť rešerš v knižnici – stačí, ak vypíšete papier, zaplatíte poplatok, a takto získate výpis zdrojov potrebných k práci.
K pojmovej mape sa potom môžete neustále vracať, a písať ďalšie a ďalšie kľúčové slová, prípadne k nim dopĺňať už nájdenú literatúru.
Typy zdrojov
Zdroje delíme na vedecké (monografie, časopisy, zborníky z konferencie) alebo populárne (noviny, časopisy, webové stránky). Preto vám medzi zdrojmi v rešerši môžu okrem samotných kníh uviesť aj noviny a časopisy, prípadne odkazy na webové stránky. Niektoré zdroje, zvyčajne uvedené na prvých priečkach, sa vám do práce hodia, iné stoja za zváženie a ďalšie vám nebudú vyhovať vôbec. Je na vás, čo zo získaných zdrojov nakoniec použijete.
Pri zdrojoch stavte na kvalitu, nie kvantitu. Počet zdrojov v záverečnej práci záleží aj od témy, ktorú spracúvate.
Kde ich vyhľadávať?
Ak vám pri hľadaní zdrojov nepostačia knižnice (študentské, okresné či vedecké), dobré zdroje sa dajú nájsť aj na internete. Pomôcť vám dokáže obľúbený „strýko Google“ a jeho Študovňa alebo Google knihy (dostupné sú aj v angličtine – čiže plusový bod za zahraničné zdroje). Obe stránky fungujú na princípe google vyhľadávača. Zadávať tak môžete nielen kľúčové slová, ale aj konkrétne názvy zdrojov.
Ak sa vám napriek tomu máli, skúste sa pozrieť na použitú literatúru v danej knihe, či vám niečo „nebrkne do nosa“.
Wikipédia
Študentmi milovaná, profesormi nenávidená – Wikipédia. Za posledné obdobie kvalita jej článkov narástla, a tak sa tam dá nájsť slušný obsah aj užitočné informácie k vašej práci. Avšak pozor! Wikipédiu nikdy neuvádzajte ako zdroj. Napriek zlepšeniu obsahu nie je dostatočne relevantná, lebo stále v nej môžete nájsť informácie, ktoré si niekto vymyslel len tak z nudy a napísal ich na stránku. Ak chcete predsa len použiť v práci časť z Wikipédie, citujte zdroje pod článkom.
Ako s nimi pracovať
Literatúru sme zhromaždili, a buď ju máme na svojom pracovnom stole alebo uloženú v počítači (a pre istotu aj na USB). Čo ďalej? Obyčajné čítanie kníh, resp. materiálov nestačí. Je potrebné s nimi vedieť pracovať tak, aby ste z nich dokázali vyťažiť najviac.
Opäť sa spoľahnite na hľadanie kľúčových slov, tentoraz vzadu za obsahom. Tie vás privedú na jednotlivé kapitoly v knihe a tie na konkrétne odseky a vety. Pri čítaní si vypisujte z kníh citáty, resp. parafrázy, prípadne si iba poznačte stranu a odsek v knihe spolu s kľúčovým slovom, o ktorom sa v danej časti hovorí. Tieto citácie potom následne použite v práci.
Zdrojovanie…
…si nenechávajte nakoniec. Priebežne si robte poznámky, kedy a z ktorej knihy alebo materiálu ste čerpali. Ušetríte si tým množstvo času a nervov na konci, keď budete zapisovať všetku použitú literatúru. A nebudete sa báť, že vám ostane niečo nezazdrojované.
Komentovať