Streamovacia platforma Netflix uviedla filmovú adaptáciu knižnej klasiky Na západe nič nové. Tohtoročné prevedenie sa nesie v štýle nemeckého scenáristu a režiséra Edwarda Bergera. Spolu s ním prichádza i nemecko-rakúske herecké obsadenie. Pôvodná klasika Ericha Maria Remarquea je preložená do viacerých jazykov a dvakrát sfilmovaná. Konkrétne v rokoch 1930 a 1979.
V hlavnej role pôsobí Felix Kammerer (Paul Bäumer). Albrecht Schuch stvárňuje Stanislava Katcinzského, ktorého prezývajú jednoducho Kat. A nechýba ani Moritz Klaus (Tjaden) a Aaron Hilmer (Albert Kropp). Avšak vo filme jednoznačne absentujú ďalšie významné postavy z knihy – napríklad taký Kantorek, či Himmelstoss. Tí by dokázali verne poukázať na rozdiel medzi vojakom z frontu a akýmsi zarytým vlastenectvom, ktoré sa v nemeckých zákopoch postupne vytráca. Namiesto toho bol zvolený kontrast medzi krutosťou vojny a pompéznosťou, ba dokonca povýšenectvom, s akým sa vo vagóne vlaku diskutuje o prímerí. Táto, od knihy na míle vzdialená, dejová linka sa však do filmu hodí. Diváka dokáže bez problémov udržať v napätí počas celých 148 minút.
Súčasné stvárnenie Na západe nič nové dokáže byť bez pochýb realistické, tak ako to zamýšľal i samotný Remarque. Veľká časť filmu sa venuje snahe poukázať na brutalitu, surovosť a neľudskosť bojov na frontoch. Práve preto obsahuje mnoho akčných záberov. Útoky, plameňomety, tanky prechádzajúce ponad zákopy, ručné granáty a nezabudlo sa ani na neskúsených nováčikov, ktorí dávajú plynové masky z tváre dole príliš skoro. Zároveň film dokázal šikovne podčiarknuť masovosť vojny. Napríklad v úvodných scénach, kde Paul a jeho spolužiaci narukujú len ako sedemnásťroční chlapci. Podobne tak i v časti, kde sa strhávajú visačky z uniforiem po zosnulých vojakoch. I napriek tomu má táto snímka k dokonalej autenticite ešte ďaleko. Mnoho zapamätateľných detailov z knihy, ktoré dopĺňajú celkový obraz sa akosi stratilo. Vši, nedostatok proviantu, nekvalitné čižmy, amputované končatiny, gypsové nohy, kýptiky, či protézy sa vizuálne vytratili, hoci sú neoddeliteľnou súčasťou prvej svetovej vojny.
Scenárista Edward Berger tak trochu pozabudol na vlastnosti postáv. O tých sa v priebehu celého diania takmer nič nedozvedáme. Navzdory tomu, že je Paul hlavnou postavou, pôsobí iba ako ďalší komparz či vedľajšia rola. Rovnako aj v prípade Kata či Tjadena – ich osobné príbehy a konce s divákom nedokážu nijak pohnúť. Podobne sa zanedbalo i rozvíjanie vzťahov. Pravdepodobne jediným momentom, kde k rozvíjaniu vzťahov dochádza, je na latrínach, keď Paul číta Katovi list. A to je mizerne málo. Filmu teda, v porovnaní s knihou a takmer každým iným filmom, chýba vo veľkej miere subjektivita.
Táto snímka sa predsa len nezaobišla bez pár nedotiahnutých záverečných scén. Je pomerne zvláštne, že malý chlapec z farmy dokáže vyjsť do lesa, aby zabil nepriateľského vojaka. Ešte čudnejšie je, že po rokoch bojov idú vojaci do posledného útoku, i keď pár minút predtým vykrikujú: „Vojna už skončila.“ Oveľa prijateľnejšie by bolo, ak by sa otočili a šli konečne domov. O to viac bezcieľny je koniec Paula Bäumera v priam komicky nepochopiteľnom závere. Ten nijak nevysvetľuje, prečo sa vlastne film volá Na západe nič nové. Jediné, čo ostáva záujemcom o odpoveď na túto otázku, je predsa len prečítať knihu.
Film sa vo výsledku držal knižnej predlohy zubami-nechtami. Využíva mnoho opisovaných udalostí, či dokonca presné citácie. K tým pridáva niekoľko vlastných nápadov – otázne je, nakoľko sú funkčné. Jedno sa však vytknúť nedá a to je pútavosť filmu. Rozhodne sa môže radiť k tým vydarenejším a divácky príťažlivým. No pôvodnú publikáciu neprekonal – stále platí, že je lepšie si najprv prečítať knihu a až potom pozrieť film. Na západe nič nové z roku 2022 teda rozhodne neurazí nadšencov vojnových akčných filmov. S veľkou pravdepodobnosťou však sklame zapálených čitateľov Remarquea.
3/5
Komentovať