Iné

Editoriál 09/19

Na vysokej škole sa začiatok semestra už nedá považovať za návrat do lavíc. Skôr ide o návrat do sveta, kde sa dobrovoľne snažíme o vybudovanie vlastnej osobnosti a dosiahnutie cieľov, ktoré nám postupne vyskladajú našu budúcnosť. V tomto editoriáli by som sa mala prihovoriť novým študentom Mediálnych štúdií. Ja sa však radšej prihovorím aj tým, ktorí možno neštudujú svet médií, ale zaujíma ich, čo všetko sa dá naučiť popri práci v študentskom médiu. 😊

Musím sa priznať, že po prvom semestri v pozícii šéfredaktorky som si uvedomila, aká náročná, ale zároveň aj prínosná môže byť práca s ľuďmi. Všetci máme vlastné životy, povinnosti, príbehy… no aj napriek tomu sa spoločne snažíme vytvárať obsah, ktorý bude baviť našich čitateľov a spríjemní im aj tie najnáročnejšie študentské dni.

Práca v študentskom médiu je veľmi špecifická. Redaktori nie sú platení peniazmi, ale počtom spokojných a veselých tvárí, ktoré sa zjavia pri čítaní, pozeraní či počúvaní výsledkov ich práce (a v niektorých ročníkoch aj kreditmi 😉). Študentské médium ti neponúka iba prax a sebarealizáciu počas štúdia. Naučí ťa toho omnoho viac.

Ak chceš robiť to, po čom ti srdce najviac piští, žiadne „zajtra“, „o týždeň“ či „budúci rok“ neexistuje

Všetci máme sny, ciele a plány, ktoré odkladáme, pretože si myslíme, že ešte nie je ten správny čas. V skutočnosti je na nich ten najlepší čas práve vtedy, keď o nich začíname premýšľať. Inak by sa nám predsa do hlavy len tak nevopchali, však? 😉 Mysli preto na svoju budúcnosť a uvedom si pravdivosť toľko omieľaného klišé – to, čo teraz zaseješ, v budúcnosti zožneš.

Komunikácia a úprimnosť by sa mali stať každodenným stereotypom

V dnešnej dobe už nie je náročné kontaktovať ostatných ľudí. A nemalo by sa na to zabúdať ani pri riešení problémov, ktoré môžu byť veľakrát nepríjemné, ale čím viac od nich utečieš, tým skôr a s väčším nárazom ťa dobehnú. Aj v redakcii sa postupne učíme, že je potrebné si vykomunikovať každú maličkosť. Človek nemusí robiť z komára somára, ten komár sa totiž niekedy nacucá do enormných rozmerov aj sám. Komunikácia nepomáha len pri riešení problémov, ale najmä vytvára prostredie, kde sa rodia tie najlepšie nápady a postupne dokáže z obyčajnej skupinky študentov vytvoriť nezameniteľný kreatívny kolektív.

Ľudí nezmeníš a nepresvedčíš ich o svojej pravde

V živote stretneme veľké množstvo ľudí a nie každý bude tá správna vrana, ktorá si k nám prisadne. To však neznamená ignorovať vzájomnú existenciu a nesnažiť sa nájsť prienik dvoch či viacerých osobností. Ľudí okolo seba by sme nemali meniť a ani ich presviedčať o svojej vlastnej pravde, ktorá, buďme k sebe úprimní, nemusí byť práve tou jedinou pravdou. V pozícii šéfredaktorky som sa naučila jednu veľmi dôležitú vec – namiesto presviedčania a tlačenia ľudí do niečoho, čo by „sa malo urobiť“, je pre obe strany oveľa prijateľnejšie navzájom sa motivovať, robiť kompromisy a ukázať si, aké máme možnosti. Každý človek sa musí rozhodnúť sám, ktoré ponúkané možnosti využije a ktoré nie. Zároveň som zistila, že sa môžem od ostatných ľudí, aj keď mladších alebo naoko menej skúsených, veľmi veľa naučiť. A za to som nesmierne vďačná. 😊

Kritika je skvelá vec, ktorá ťa vždy posunie dopredu

Počúvať kritiku na svoju prácu nie je nič príjemné. Väčšinou nás negatívny názor dokáže úplne demotivovať a máme pocit, že všetko, čo sme vytvorili, patrí do koša. V skutočnosti nám kritika nastavuje zrkadlo a dáva možnosť zlepšiť sa. Za posledné obdobie sme si aj my ako redakcia a aj ako jednotlivci prešli veľkou vlnou kritiky, ktorá veľakrát znela len ako negatívne hodnotenie našej práce. V takomto momente je potrebné uvedomiť si, že máme dve možnosti – buď si zobrať kritiku osobne a vyhnúť sa jej tak, že svoju prácu a snahu zahodíme. Alebo ju využiť ako palivo a naštartovať sa ňou pri zlepšovaní a ďalšom tvorení. Nikto, ani ten najväčší kritik, totiž netuší, koľko snahy musel daný človek vynaložiť pri svojej práci, a preto je hodnota výsledku veľakrát nevyčísliteľná.

Vysoká škola je len jedna kocka v stavebnici, ktorú si počas života postavíš. Nezabúdaj na vlastnú iniciatívu, vlastné zapálenie a radosť z vecí, ktoré máš možnosť robiť. Naučíš sa nie len to, čo ti časom pomôže zarábať peniaze, ale naučíš sa najmä žiť. A na tom by nám malo počas života najviac záležať, nie? 😊

A pre tých, ktorí sa prelúskali slovami až sem na koniec článku, máme jednu obrovskú radu za celú redakciu:

Keď už nevládzeš pokračovať v tom, čo robíš, a máš pocit, že sa nemôžeš nadýchnuť (pretože tvojim spolužiakom bola zima a zatvorili okno ešte predtým, ako sa k tebe dostal čerstvý vzduch) pamätaj, že vždy tu budú dvaja najlepší priatelia študenta – posteľ a káva.

– každý študent vysokej školy

Petra Hartmannová

Dievča nie príliš dievčenské, ľúbiace hory, kávu (lungo bez mlieka ak by ste ma chceli pozvať) a vôňu vanilky. Srdce jej zaplesá, keď sa dostane k fotografovaniu, či k písaniu svojich pocitov a poviedok (zatiaľ) do zásuvky. Verí, že všetko, čo sa deje, sa z nejakého dôvodu diať má, a že na dobré veci si treba trpezlivo počkať (čo ale neznamená nič pre to neurobiť...).

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *