Píše sa január rok 332 pred Kristom a Alexander Veľký po porážke Peržanov pri Graniku a Izeu sa rozhodol tiahnuť na Egypt. Jeho výprava na Egypt mala začať podrobením si ostrovného mesta Tyre (súčasný Lebanon). To však nebola vôbec ľahká úloha a aj pre veľmi schopného generála sa tento cieľ javil pravdepodobne príliš ambiciózne. Mesto Tyre malo skvelú obranu, bolo ťažko opevnené a ležalo približne 800 metrov od pevniny. Aj napriek týmto skutočnostiam Alexandrove ambície nepoľavili.
Alexander sa pokúsil do mesta získať prístup pod zámienkou, že vykoná obety v ich chráme „Melkart“. Jeho návrh bol odmietnutý, pretože Tyre si týmto chcelo zachovať neutrálny status vo vojne medzi Peržanmi a Macedónskom. Alexander po tomto odmietnutí okamžite vyslal poslov s ultimátom a to, že buď sa mesto vzdá, alebo bude dobyté. Odpoveď bola okamžitá, radikálna a jasná. Poslov popravili a prehodili ich cez mestské hradby. Alexander sa rozhodol mesto dobyť aj napriek nepriaznivým podmienkam, ktoré toto mesto pre jeho armádu predstavovalo. Neviedla k nemu pevnina a Alexandrove námorníctvo bolo malé, pre obrancov Tyre by nepredstavovalo rovnocenného súpera. Keď však Alexander zistil, že voda je plytká, vydal príkaz na vybudovanie hrádze, ktorá mala viesť z pevniny až k mestským hradbám. Ako výstavba pokračovala a čím bližšie sa jeho muži približovali, tým viac boli ostreľovaní a vystavení riziku nepriateľského námorníctva a obrancov mesta. Samozrejme, že od istého bodu bez nejakej zmeny už bližšie ísť nemohli a stavba nemohla pokračovať. Na obranu svojich mužov pred týmito útokmi Alexander dal postaviť dve veže vysoké 50 metrov, vystrojené dvoma katapultmi a balistami. Medzi týmito dvoma vežami bola umiestnená bariéra, ktorá chránila stavbárov pri stavaní hrádze.
Obliehanie pokračovalo a obrancovia prišli s nápadom ako Alexandrov postup zastaviť. Postavili loď, ktorú zapálili, namierili ju na veže a pri náraze oba veže zachvátili plamene. Alexander začal mať pochybnosti a začal sa domnievať, že bez poriadneho námorníctva mesto nebude schopný dobyť. Našťastie pre Alexandra sa jeho predošlé vojenské ťaženie vyplatilo. Došlo mu na pomoc cez 100 lodí z Cypru a ďalších približne 70 z Perzie – konkrétnejšie z území, ktoré stihol dobyť krátko predtým. S touto flotilou bol Alexander schopný zablokovať v Tyre dva prístavy, čo bolo kritické pre ďalší postup a fatálne pre obrancov pri ich snahe mesto ubrániť. Dokončil stavbu hrádze a jeho armáda mesto obsadila aj napriek tvrdému odporu.
Na príkaz bolo miestne obyvateľstvo zabité spolu s obrancami mesta a na základe odhadu historikov sa predpokladá, že Alexander bol schopný toto mesto dobyť s minimálnymi stratami. Počas celého obliehania Alexander prišiel asi o 500 mužov, zatiaľ čo Týrčanov bolo pri obrane zabitých asi 10 tisíc a ďalších vyše 30 tisíc bolo predaných do otroctva. Obliehanie skončilo v júli a trvalo približne 6 až 7 mesiacov. Po dobytí tohto mesta Alexander ďalej obkľúčil Gazu, zvíťazil, čím jeho vládu už nemohol nik spochybniť a bol vyhlásený za faraóna.
Autor: Robert Demčák
Komentovať