Už je to 33 rokov, čo sa ľudia rozhodli vzoprieť sa komunistickému režimu a bojovať za svoju slobodu. Pri príležitosti nedávneho výročia Nežnej revolúcie a Dňa študentov, som navštívila moju dlhoročnú kamarátku, ktorá študuje kameru na VŠMU a tento rok sa hlási na program Erasmus+. Poprosila som ju, aby mi priblížila, ako to celé prebieha.
Paulína je študentkou druhého ročníka na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a študuje kameramanskú tvorbu. S Paulou sme sa nevideli už mesiace. Odkedy je v Bratislave, sme spolu málo. Domov chodí len vtedy, ak je nejaký sviatok, alebo má menej práce. Naposledy točila v Košiciach svoj ročníkový film. Nedávno mi spomínala, že sa hlási na Erasmus+, a tak mi napadlo, že tentoraz prídem ja za ňou a porozpráva mi, ako vyzerá jej štúdium a takisto, ako sa dostať do spomínaného programu.
V piatok som ráno o 7:57 sadla na vlak z Košíc a približne 6 hodín som nemyslela na nič iné, len ako ju konečne vystískam. Paula ma počkala na stanici a privítala ma s teplými croissantmi z jej obľúbeného bistra v centre. Mňam! Najprv sme sa vybrali na internát, kde mi ukázala svoje portfólio a najnovšie natočené práce. Vošli sme do izby, v ktorej boli tri postele, ale momentálne sa tam nenachádzala žiadna jej spolubývajúca, a preto sme sa mohli naplno venovať jedna druhej.
Sadli sme si na jej posteľ a spokojne si odhryzli z chrumkavého croissantu. ,,Tak čo, ako ten Erasmus? Povedz mi o tom viac.“ Opýtala som sa jej. ,,Všetci záujemcovia mali poslať prihlášku, motivačný list, portfólio a životopis do konca septembra, neskôr sme robili test z angličtiny a potom, ak sme testom prešli, sme mali kontaktovať konkrétnu školu, na ktorej chceme študovať. Do prihlášky si napíšeš 3 školy, teda tri miesta, o ktoré máš záujem, tá prvá je prioritná. Ja som sa prihlásila na Erasmus do Poľska, do školy v Lodži, ďalšie som si dala v Portugalsku a Bruseli. Tie miesta sú veľmi rozmanité a je toho veľa na výber, skvelé je, že na stránke VŠMU pri zozname partnerských škôl na Erasmus píše, ktorá sa na čo zameriava. Napríklad školy vhodné na réžiu, na kameru, na strih a podobne.“
Program začína 6. marca a bude trvať 3 mesiace. Prijatí študenti budú mať možnosť si vybrať predmety a pracovať na rôznych zadaniach samostatne alebo v skupinách. Takto podobne funguje Paula aj na svojej škole, je ale samozrejmé, že štúdium v zahraničí jej prinesie úplne iné skúsenosti. ,,Druhý rok štúdia na kameramanskej tvorbe ma utvrdil v tom, že som sa rozhodla správne. Vytvárať si vlastný pohľad na svet cez objektív ma vždy napĺňa. Realitu tak známu, no inak nasnímanú. V tomto odbore sa neustále učím nové veci a praktická tvorba mi k tomu iba pomáha. Práve na Filmovej škole v Lodži by som si tento pohľad na svet viac vycibrila.“
Paula mi ukázala jej ročníkový film, ktorý točila v Košiciach a neskôr aj ročníkový film jej spolužiaka, ktorý študuje réžiu a práve ju, si vybral, ako kameramanku. Film bol točený v Bratislavských uliciach a byte, kde hlavnými protagonistami boli známi herci Danica Jurčová a Gregor Hološka. ,,Herci z VŠMU veľakrát spolupracujú so študentmi a vždy im radi pomôžu pri točení ich študentských filmov.“ Po pár hodinách rozprávania sme vyhladli, a tak sme sa prešli po Bratislave a šli sa najesť do ďalšieho jej obľúbeného podniku. ,,A prečo si si vybrala práve Poľsko, Pauli?“
,,Aj keď je Poľsko naša susedná krajina, nikdy som nemala príležitosť ho poriadne precestovať a spoznať lepšie jeho kultúru. Poľská kinematografia je uznávaná na celom svete a škola v Lodži ponúka vysoko vzdelávací program, ktorý ma okamžite zaujal. Myslím si, že štúdium v Lodži mi prinesie nielen akademickú úroveň, ale aj obohatenie na osobnej úrovni. Počas prvého ročníka som mala možnosť spolupracovať na rôznych študentských filmoch a práca vo filmovom štábe ma nesmierne baví. Komunikáciu a spoluprácu medzi študentmi považujem za veľmi dôležitú. Aj vďaka uvedeným aspektom sa stala moja ročníková práca úspešnou a plánujem ju prihlásiť na školský filmový festival. Verím, že spolupráca medzi zahraničnými študentmi na rôznych projektoch by mi bola vysoko prínosná a obohacujúca, keďže filmové štáby sú mnohokrát tvorené medzinárodným obsadením.
Celý víkend som strávila v Bratislave s Paulou a jej študentskými kolegami, s ktorými spoločne točila ďalšie zadanie. Aj vďaka 17. novembru by sme si mali pripomenúť, že sa nám nakoniec podarilo vyhrať boj nad komunizmom a získať tak slobodu. Slobodu prejavu, slobodu cestovania, slobodu voľby. „Predtým ľudia museli čakať polroka na potvrdenie, či môžu prejsť hranice.“ Vyjadril sa herec Matej Landl vo filme Nežná.
Autorka: Sofia Bodnárová
Komentovať