Kultúra Nezaradené

Filip Jančík: „Rob veci tak, ako ich nerobí nik iný!“

Koncert v Žiline (foto: Jakub Ďurajka)

Zo Slovenska pochádza nesmierne množstvo talentovaných hudobníkov. Výnimkou nie je ani Filip Jančík, 25 ročný huslista z Popradu, ktorý najprv ohúril ľudí vo svete a začiatkom jesene svoju neobyčajnú šou priniesol aj Slovákom. Počas turné, ktoré bolo v priebehu niekoľkých dní vypredané, navštívil Trenčiansky hrad, košické Kasárne, Artikulárny kostol v Kežmarku, Mestské divadlo v Žiline a 17. októbra si jeho umenie budú môcť užiť aj obyvatelia Trnavy.

 

Kto je podľa teba Filip Jančík a ako si predstavuješ svoj život v najbližšej budúcnosti?

Považujem sa za normálneho človeka, s neobyčajnými snami, odhodlaný si ich plniť a robiť pre to maximum. Nebojím sa riskovať, no zároveň všetko, čo robím beriem veľmi zodpovedne.
Čo sa týka hudby, som moderný huslista, producent a zároveň marketér a manager. Vystupoval som vo viac ako 15 krajinách sveta.
Vo väčšine to boli vystúpenia v prestížnych sálach ako napríklad národné divadlo v Kuvajte, národný rozhlas v Kodani a podobne.

Do budúcna sa chystám robiť ďalej to, čo ma baví. Posúvať level mojej show stále nahor, mať viac, a väčších, koncertov v zahraničí, a aj na Slovensku, a nabrať nové spolupráce so zahraničnými interprétmi.

Aké si bol dieťa, tínedžer a kedy si sa dostal ku hre na husle ?

Ako dieťa som bol veľký šibal, a rodičov som vždy prekvapil nejakou vylomeninou. Mojim hlavným záujmom bola od malička hudba, no tiež som sa venoval elektrotechnike, programovaniu, či vareniu. Škola ma nikdy nebavila. Myslím, že to bolo kvôli zastaralému systému školstva na Slovensku, kedy sa od každého dieťaťa požaduje všetko, no nevyzdvihujú sa jeho prednosti a talent. Učitelia somnou mali väčšinou problém, pretože som bol vždy veľmi priamy a otvorený. To sa nie vždy každému páči. Taký som aj teraz.

Tínedžer som bol dosť neštandardný. Väčšina splužiakov fajčila, niekto pil, chodili na diskotéky. Ja som bol pravý opak. Hodiny som trávil v základnej umeleckej škole a cvičil na husle, na ktoré som chcel hrať odkedy som ich prvý krát videl v telke asi ako 2 ročný. Moje sny boli vždy rovnaké – hrať na veľkých pódiách pred tisíckami divákov.

Čo považuješ za svoj doterajší najväčší úspech v živote a ako sa staviaš ku situáciám, ktoré nevyjdu podľa tvojich predstáv?

Milujem život a za úspech považujem celý svoj život. Za najväčší kariérny úspech považujem spoluprácu s Avril Lavigne a vystupovanie na otváracom ceremoniály Special Olympic World Games v roku 2015 pred 80-tisícovým publikom.

Ak niečo nevyjde, hľadám príčinu. Z každého neúspechu sa učím a rok čo rok mám viac skúseností, bez ktorých by som nemohol napredovať. Nikdy sa nevydarí úplne všetko, no rokmi sa človek naučí eliminovať čo najviac chýb. Ak ma niečo mrzí, tak bezcharakternosť ľudí. Takým ľudom sa snažím vyhýbať a dlho sa v mojom tíme alebo v mojom okolí neudržia.

Koncert v artikulárnom kostole v Kežmarku (foto: Petra Hartmannová)

Prečo si sa rozhodol rozbehnúť svoju kariéru v zahraničí a čo bolo hlavným impulzom pre „návrat“ na Slovensko a uvedenie slovenského turné? 

Pred rokmi som chcel rozbehnúť koncerty a kariéru aj na Slovensku. Veľa ľudí však formu koncertu, ktorú robím ja, nechápalo. Rozhodol som sa radšej energiu sústrediť tam, kde to ocenia. V zahraničí sú obdobné projekty viac bežné a ľudia to fakt “žerú” Po rokoch mi to prišlo trochu ľúto a tak som si povedal “skúsim to na Slovensku ešte raz” Podarilo sa. Vypredal som 8 koncertov v 5 mestách.

Aký najväčší rozdiel si si všimol medzi koncertovaním vo svete a na Slovensku?

Diváci sa veľmi nelíšia, no skôr organizátori. Na Slovensku som sa stretol ako s úžasným “škandinávskym” prístupom, tak aj s veľmi neserióznym a arogantným.

Na aký najkrajší a najbizarnejší zážitok z koncertov si vieš spomenúť?

Ja si pamätám väčšinou len tie pozitívne a tých je neskutočné množstvo. V Kuvajte mi darovali pri klaňačke majstrovské drahé husle.

Ale predsa som si spomenul na jednu srandu. Počas koncertu máme na pódiu tzv. monitor (reprodukor) v ktorom každý počujeme čo hráme. Jeden pán zvukár nám tieto monitory nechcel dať, lebo to vraj potom píska. Stalo sa to na Slovensku. Bohužiaľ v tejto branži pracuje aj veľa amatérov ktorí sa do toho nevyznajú. Kazí to potom vystúpenie umelca.

Keby si sa ešte raz narodil, kým by si bol ?

Hudobníkom ! – a ak nie hudobníkom tak neviem….

Aké je tvoje životné motto a čo by si poradil mladým ľuďom, ktorí chcú v živote dosiahnuť svoje ciele ?

  • Snívajte – všetko čo si dokážeš v hlavne predstaviť je možné dosiahnuť.
  • Nebojte sa riskovať – iba na chybách sa naučíte byť lepším. Pokiaľ nejde o život, ide o …
  • Buďte pripravení – snívať nestačí, treba pre to niečo robiť. Byť vždy a všade ready. Nikdy nevieš, kedy príde šanca. Musíš sa jej chopiť
  • Rob veci tak, ako ich nerobí nik iný.
Koncert Filipa Jančíka v Kežmarku (foto: Petra Hartmannová)

Na slovenskom turné si s Filipom zahral aj jeden z najznámejších slovenských gitaristov, Jimi Cimbala

„Spoluprácu s Filipom by som v prvom rade hodnotil ako vysoko profesionálnu. Pre mňa osobne je to príjemné spestrenie, pretože práve filmová hudba, obzvlášť v takomto prevedení, je v mojom koncertnom pôsobení novou skúsenosťou. Tiež som veľmi rád, že vďaka tomuto projektu som spoznal nových a veľmi šikovných hudobníkov, s ktorými som sa tu ocitol v jednej kapele, a to vďaka Filipovmu výberu, ktorý je postavený na, podľa mňa, správnych a profesionálnych kritériách.“

Jimi Cimbala

 

A ako si koncerty užili Slováci ?

„Som divák, ktorý si na koncertoch väčšinou všíma ich technické spracovanie. Šou Filipa Jančíka bola strhujúca nie len po hudobnej, ale aj po vizuálnej stránke. Musím vyzdvihnúť profesionalitu osvetľovačov a zvukárov, ktorí odviedli veľmi dobrú prácu a aj vďaka nim sa priestor artikulárneho kostola v Kežmarku premenil na jednu z najkrajších koncertných sál akú som kedy videl.“

Tomáš

„Filipov koncert ma úplne prevalcoval. Neviem či to bolo tým, že som mala za sebou náročný mesiac, ale keď prišiel na pódium a začal hrať, mala som zimomriavky po celom tele a zmietali mnou emócie každého druhu. Celý koncert som sledovala so zatajeným dychom a slzami v očiach. Bolo to skrátka očarujúce a fascinujúce. Samozrejme, treba vyzdvihnúť aj ostatných hudobníkov, ktorí boli famózni. Pred cimbalistom taktiež klobúk dole. Videá z koncertov by som mohla pozerať dookola.  A okrem toho, že Filip predviedol svoj talent, povedal aj veľa múdrych vecí. Som skrátka stále očarená.“

Monika

„Navštívila som už veľké množstvo koncertov vážnej hudby a na tento som išla s malými obavami, pretože som si nevedela predstaviť spojenie huslí (pre mňa vznešeného nástroja) a filmovej hudby. Odchádzala som však nadšená a fascinovaná tým, čo dokáže človek vymyslieť a predviesť pred takým veľkým publikom. Koncert sa páčil aj mojej dcére, ktorú som zo začiatku musela prehovárať aby išla so mnou.„

Andrea

Avatar

Petra Hartmannová

Dievča nie príliš dievčenské, ľúbiace hory, kávu (lungo bez mlieka ak by ste ma chceli pozvať) a vôňu vanilky. Srdce jej zaplesá, keď sa dostane k fotografovaniu, či k písaniu svojich pocitov a poviedok (zatiaľ) do zásuvky. Verí, že všetko, čo sa deje, sa z nejakého dôvodu diať má, a že na dobré veci si treba trpezlivo počkať (čo ale neznamená nič pre to neurobiť...).

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.