Kultúra

Kto sa bojí nech nechodí do lesa, ale na rozprávku o Červenej čiapočke

Foto: René Miko

2. decembra 2018 potešilo Divadlo Jonáša Záborského svojich detských divákov a do svojho repertoáru uviedlo novú rozprávku pre malých i veľkých. Červená čiapočka mala na nedeľnej premiére úspech, a veľká sála DJZ bola plná rozžiarených detských očí a spokojných rodičov, ktorí mohli stráviť popoludnie kultúrne a rodinne.

Divadlo Jonáša Záborského uvádza každý párny rok na scénu divadelné predstavenie určené pre deti. Tentokrát to bola Červená čiapočka na motívy bratov Grimmovcov. Réžie sa, už tradične, chopil režisér a zároveň umelecký šéf DJZ Michal Náhlík, ktorý sa pri tvorení rozprávkových predstavení inšpiruje najmä detským svetom svojej dcérky. „Ja som známy tým, že tie klasické príbehy trocha dopĺňam, alebo si ich prispôsobujem vlastnej optike. Hlavným predobrazom Červenej čiapočky bola moja päťročná dcéra. Všetky strasti aj slasti malého dievčatka som chcel zosobniť a zároveň sa na to pozerať aj očami rodiča a snažil som sa logicky si vysvetliť niektoré veci.“

Zľava Slavomíra Fulínová, Michal Novodomský, Lukáš Šepták, Gabriela Očkajová (Foto: René Miko)

Rozprávky uvádzané v DJZ sú známe svojou hudobnosťou a pesničkami, ktoré znejú v detských hlávkach ešte dlho po opustení divadla. Inak to nie je ani pri Červenej čiapočke, ktorú zhudobnil Filip Lenárth, herec a člen umeleckého súboru DJZ. Okrem skomponovania hudby si v predstavení zahral komára, prasiatko, kozliatko, veveričiaka Alfonza aj horára, otecka Červenej čiapočky. Do rozprávky zložil celkovo 10 pesničiek. Skladal som ich na gitare a spev som nahrával na diktafón. Na moje prekvapenie to šlo celkom rýchlo, pesničky sa schválili, ale problémom bolo, že som nemal vlastné štúdio. Oslovil som Maťa Husovského (Komajota) a vždy po skúške v divadle som ešte večer, na noc, išiel k Maťovi do štúdia, kde sme nahrávali a tvorili.“ Pesničky sú veľmi melodické a rozprávkové, tak, ako sú aj starší diváci zvyknutí. Niektoré však v sebe nesú kúsok populárnej hudby, ktorá je deťom stále bližšia.

Herci zvládli niekoľko postáv naraz

V predstavení sa päť hercov prezlieklo hneď za niekoľko postáv. Červenú čiapočku stvárnila Gabriela Očkajová. Okrem dievčatka s červenou čiapočkou (mašličkou) si zahrala aj jedno z troch prasiatok, aj kozliatko z rozprávky O troch kozliatkach. „Vo všetkých postavách sa cítim dobre, ale Červenú čiapočku som akoby chytila hneď. Som krstná mama, takže som stále sledovala, ako sa správajú deti, začala som pozerať viac rozprávok a hľadala som, ako by mohlo rozprávať prasiatko a kozliatko. Snažila som sa inšpirovať najmä rozprávkami.“

Tri prasiatka (Foto: René Miko)

V úlohe zlého hladného vlka sa predstavil Michal Novodomský, ktorý sa svojím moderným prejavom priblížil detskému divákovi, no nebolo to vôbec jednoduché. „V rámci skúšobného procesu človek skúša, čo platí na kolegov, na čom sa oni bavia, a keď sa na niečom dokáže zabaviť  dospelý človek už niekoľkýkrát, tak si myslím, že sa budú baviť aj deti.“ Hoci bol vlk stále vlkom, objavil sa v niekoľkých prevlečeniach, napríklad Janko s kartónovou Marienkou, zelená muchotrávka, španielske vajce, či ako podomový predajca u babičky.

Celý dej mal v rukách Lukáš Šepták ako rozprávač Veľký Edgar a motýľ, ktorý sprevádzal Červenú čiapočku na jej ceste k babičke (Slavomíra Fulínová) a varoval ju pred všetkými nástrahami lesa. V rozprávke niekoľkokrát odzneli ponaučenia, ktoré boli určené detskému divákovi ako bonus k divadelnému zážitku.

Koniec predstavenia deti nevystrašil

Koniec rozprávky bol iný, ako sme pri Červenej čiapočke zvyknutí. Vlk babičku nezjedol, práve naopak, ukázal sa v pozitívnom svetle. Tú klasickú rozprávku často počúvame, alebo pozeráme sfilmovaný príbeh, ale tesne k záveru si moja dcéra chytí uši a uteká z obývačky, alebo musíme vypnúť prehrávač, lebo má veľkú hystériu z toho, čo vlk vykoná babičke a Červenej čiapočke. Kedže som nechcel zažiť premiérový deň a pozerať sa na hysterickú dcéru, ktorá uteká z divadla, tento problém som potreboval vyriešiť, myslím si, že aj voči ostatným deťom. Nemyslím si, že by deti boli prvoplánovo krvilačné, hľadal som teda nejaký vtipný moment a hádam sa nám to podarilo,“ dodal Michal Náhlík.

Foto: René Miko

Rozprávky sú v Divadle Jonáša Záborského obľúbenými inscenáciami a veríme, že to nebude inak ani pri príbehu o malom dievčatku s červenou čiapočkou. Ak ste divadelné spracovanie Červenej čiapočky videli, dajte nám v komentároch vedieť, ako sa vám páčilo.

Petra Hartmannová

Dievča nie príliš dievčenské, ľúbiace hory, kávu (lungo bez mlieka ak by ste ma chceli pozvať) a vôňu vanilky. Srdce jej zaplesá, keď sa dostane k fotografovaniu, či k písaniu svojich pocitov a poviedok (zatiaľ) do zásuvky. Verí, že všetko, čo sa deje, sa z nejakého dôvodu diať má, a že na dobré veci si treba trpezlivo počkať (čo ale neznamená nič pre to neurobiť...).

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *