Komentáre Lifestyle

Ľudský mozog ako ho nepoznáme

(Foto: pixabay.com)

Svet vedy sa hýbe míľovými krokmi vpred. Vedel si však, že viac sme toho dokázali zistiť o povrchu Mesiaca a dne našich oceánov ako o tom, čo všetci nosíme ukryté medzi našimi ušami? Tieto známe fakty sú viac než dychvyrážajúce.

Ak by sme mali možnosť vidieť náš mozog, na prvý pohľad by nám vôbec nemusel pripadať ako kľúčový orgán, ktorý robí z človeka osobnosť. Váži totiž menej ako 1,3 kg, čo sú len 2 % telesnej hmotnosti dospelého človeka. Naproti tomu spotrebuje až 20 % všetkej telesnej energie. Využíva energiu z cukru a kyslíka, ktoré sú k nemu dopravované krvou. Každú minútu jej nasaje zhruba 750 mililitrov. Horúca krv mu odovzdáva teplo, a preto je mozog najteplejším orgánom ľudského tela. Okrem toho až 80 % mozgu tvorí voda. Z jeho pevnej zložky až 60 % tvorí tuk, presnejšie cholesterol. To znamená, že sa nemusíš obávať svojej tukovej zložky, pretože najtučnejším orgánom tvojho tela je práve mozog.

Kapacita nášho počítača naozaj nie je obmedzená. Ľudský mozog sa skladá zhruba zo 100 miliárd nervových buniek alebo neurónov. Vedci sa domnievajú, že informačná kapacita, ktorú je mozog schopný absorbovať, je rovná dvadsiatim tisícom encyklopédií. Zdá sa ti to nemožné? Napriek tomu máš v hlave uložené svoje rodné číslo, ako vyzerá tvoja izba, ale aj to, kto naposledy zomrel v tvojom obľúbenom seriáli.
Ak by si však so svojou pamäťou nebol spokojný, americký neurofyziológ Wilder Penfield začiatkom 20. storočia pokusmi zistil, že pripojením elektród k mozgu možno vyvolať živé spomienky z minulosti. Asi to však nie je najlepší spôsob, ako sa učiť na zápočet.

(Foto: pixabay.com)

Zopár trikov na lepšie rozpamätávanie tu predsa len je. Náš mozog si dokáže ľahšie vybavovať spomienky, ak dostane aj iné zmyslové impulzy, ktoré sa mu spájajú s memorovaným učivom. To znamená, že ak budeš noc pred skúškou žuvať melónovú žuvačku, jej žutie aj počas skúšky ti môže veľmi pomôcť pri spomínaní na informácie. A keď už sme pri preverovaní vedomostí, pri bežnom teste tvoj mozog spotrebuje zhruba 15 — 25 wattov energie. To je dosť na rozsvietenie LED-kovej žiarovky.

A čo tento najkľúčovejší orgán prezrádza o nás ľuďoch? V skutočnosti neexistuje maximálne množstvo myšlienok, ktoré môžeš mať. Prečo? Ide práve o astronomické číslo 100 miliárd nervových buniek, ktoré skrývame pod svojou lebkou. Ak sa pozrieme na 10 000-násobne zväčšený neurón, vyzerá ako malý strom s viac ako piatimi tisíckami konárov. Všetky tieto malé konáriky sú navzájom poprepájané a tvoria takzvané synapsy, prepojenia týchto neurónov, po ktorých putujú nervové vzruchy. Myšlienka môže putovať po týchto synapsiách ktorýmkoľvek smerom, takže myšlienkových trás v tvojom mozgu môže byť viac než atómov v celom vesmíre. To znamená, že našej schopnosti myslieť a kapacite našich myšlienok sa nekladú absolútne žiadne hranice a v myšlienkach je skutočne možné všetko.

Benjamín Vodrážka

Benjamín Vodrážka

Mladý, trochu lenivý a nezodpovedný redaktor, ktorého fascinuje spoznávať rôzne oblasti života. Myslí si však že najviac sa toho dokáže naučiť od druhých ľudí z ich životných príbehov. Veľmi rád preto aj skúša ukazovať smer ostatným, ktorý ich môže priviesť na zaujímavé a pekné miesta.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.