Dnes sa pozrieme na zúbok jednej z najlepších poviedok svetovej literatúry. Falešný autostop Milana Kunderu ponúka čitateľom skvelý zážitok z dvoch druhov realít – skutočného sveta a sveta možností. A práve do týchto svetov sa dvaja protagonisti zaplietli.
Text Milana Kunderu (narodeného 1. apríla 1929 v Brne) vyberáme kvôli obrovskému vplyvu jeho tvorby, najmä esejistickej a románovej, na vývoj samotného románu ako žánru. Tento súčasný, pôvodom český autor, žijúci od roku 1975 vo Francúzsku, je jedným zo svetovo najúspešnejších – a takisto aj najprekladanejších – autorov českého pôvodu vôbec.
Kniha Směšné lásky, v ktorej bola táto poviedka publikovaná, je súborom siedmich nemenej impozantných textov (Nikdo se nebude smát; Zlaté jablko věčné touhy; Falešný autostop; Symposion; Ať ustoupí staří mrtví mladým mrtvým; Doktor Havel po dvaceti letech a Eduard a Bůh), ktoré spája spoločná téma. Opisujú napätie v jednom z najelementárnejších protipólov ľudského bytia – muža a ženy.
Formálne je táto poviedka rozčlenená na 12 samostatných kapitol – v každej kapitole zvlášť čitatelia môžu pozorovať jednotlivé fázy premeny dvoch hlavných postáv, zároveň však ich prechod z jednej kapitoly do druhej nie je problémový; naopak, je relatívne plynulý. Podobne je to vnímané aj z pohľadu postáv, ako nás o tom presviedča M. Forgáč vo svojom príspevku Identita a/ako rola: „…nedramatizované prechody jednotlivých fáz neindikujú problém, na ktorý by sa postavy mali zamerať. Ak teda pre postavy neexistuje problém, nemajú dôvod myslieť si, že daná situácia prekračuje hranice primeranosti (prirodzenosti). Postavy sa menia bez toho, aby o tom vedeli…“. Kompozične však isté stupňovanie napätia môžeme pozorovať, to je však spôsobené prehlbovaním zmien v správaní postáv, a tiež stretom dvoch svetov – reálneho a sveta možností.
Zaujímavé sú aj poznámky v zátvorke – ktorými, mimochodom, autor nešetrí, a akoby len na okraj – no vždy úderne – komentuje a dodáva podstatné informácie, vďaka ktorým je autorský zámer o čosi zrozumiteľnejší.
V poviedke objavujeme aj „dualismus těla a duše“. V tejto chvíli sa odkrýva opozícia tela a duše, ktorá je prítomná naprieč celý textom; v zásade dominuje v každej časti textu striedavo raz telesnosť, raz duchovno. V poviedke je takmer všadeprítomné prelínanie telesnosti a psychologizácie.
Rozpútavaním hry na stopárku a šoféra sa postavy dostávajú do drámy, o ktorej nebezpečnosti ešte ani netušia. Skutočná a rolová identita oboch postáv prepletená opozíciou vlastnosti a cudzosti je predmetom naoko nevinného predstierania. Kam až týchto dvoch mladých ľudí zavedie túžba vybočiť z monotónnosti vlastného života?
Kunderova poviedka Falešný autostop je napriek svojmu relatívne jednoduchému jazyku veľmi príjemným a často vyhľadávaným čítaním. Možnosti výkladu významov nie sú ukryté v zložitosti slov, no v obraze reality odzrkadlenej v postavách a svetoch samotných. Falešný autostop je vo svojej celistvosti brilantným Kunderovým počinom, ktorý by nemal na vašej poličke chýbať.
Komentovať