Lifestyle

Ako Ruženka alebo desatoro zdravého spánku

Zdravý spánok regeneruje (Foto: pexels.com)

Unavení a vyčerpaní z celého dňa sa neskoro v noci konečne skladáme do postele. Dopriať si zaslúžený oddych zababušení pod paplónom v pohodlí domova je na nezaplatenie. Čo však vtedy, keď aj po trojhodinovom prehadzovaní sa z boka na bok nedokážete zažmúriť oka?

Začínať vetou „americkí vedci dokázali“ nie je práve najdôveryhodnejšie, tak radšej inak. Viaceré štúdie potvrdzujú dôležitosť a nenahraditeľnosť spánku pre ľudský organizmus. Zatiaľ čo u novorodencov je prirodzený aj šestnásťhodinový odpočinok, v produktívnom veku potrebujeme spať v priemere sedem hodín denne. Spomínané čísla však často ostávajú len na papieroch uznávaných vedcov a realita je celkom odlišná. Dnes si totiž len máloktorý šťastlivec môže dovoliť zobúdzať sa za spevu vtáčikov. Nepríjemný tón budíka oznamuje 4.55 a my pomaly rozliepame jedno oko. Modlíme sa, aby tých päť minút režimu „odloženia“ trvalo čo najdlhšie. Utekáme na vlak či autobus do školy, aby sme následne zo školy mohli utekať na brigádu. Celý deň sme unavení a už by sme boli najradšej v posteli. No hoci napokon máme čas na trocha toho zaslúženého spánku, ako na potvoru to práve vtedy nejde. Nespavosť (hyposomnia) je problém, ktorý trápi čoraz viac populácie žijúcej v ére 24/7 (uponáhľanej dobe, keď sme aktívni 24 hodín denne, 7 dní v týždni).

Prečo vôbec spať?

Najmä v ťažkých skúškových časoch presvedčujeme samých seba, že spánok vôbec nepotrebujeme. Štyri silné kávy a dva energeťáky nás síce udržia bdelých, ale rozhodne nášmu telu neprospejú. Hlavnou úlohou zdravého spánku je totiž celková regenerácia organizmu. Krátky spánok alebo jeho absencia vedú k zvyšovaniu rizika obezity a cukrovky, vzniku úzkostných stavov a depresií či dokonca k poklesu sexuálneho libida.

Prečo spíme? (Foto: pexels.com)
Prečo spíme? (Foto: pexels.com)

Ruženkino desatoro

Nespavosť trápi predovšetkým aktívnych ľudí a ľudí s rýchlejším metabolizmom. Svaly sú činné, a ich upokojenie chce preto veľa úsilia. Čím viac sa snažíme zaspať, tým viac namáhame mozog a tým menej v skutočnosti spíme. Existuje však niekoľko tipov, ako si dopomôcť k lepšiemu spánku.

1.) Jedna, dve, tri ovečky – staré známe počítanie ovečiek je jednoduchou praktikou, ako unaviť mozog a doslova ho unudiť. Počítanie je totiž pre náš mozog jednou z najnudnejších aktivít.

2.) V sieti na pláži – predstavíme si ideálnu relaxačnú polohu na nejakom pokojnom mieste, čím uvoľníme telo i myseľ.

3.) Mantra efekt – opakujeme si tie isté, monotónne znejúce slová dookola, až kým sa unudíme a zaspíme.

4.) Metóda 4-7-8 – štyri sekundy sa nadychujeme nosom, sedem sekúnd zadržujeme dych a osem sekúnd vydychujeme. Toto opakujeme 2-4 krát, čím sa do tela dostane viac kyslíka.

5.) Aromaterapia – do izby či na vankúš umiestnime vanilkovú alebo levanduľovú arómu, ktoré uľahčujú uspávanie. Ak práve nemáte doma vanilku či levanduľu, pomôže aj majorán z kuchyne.

6.) Joga – existujú v nej totiž cvičebné polohy (napr. pes, mŕtvola, šťastné dieťa), ktoré uvoľnia telo a pripravia ho na spánok.

7.) Ľahká večera – spať by sme nemali ísť hladní, ale ani príliš prejedení. Účinným babským receptom je napr. teplé mlieko s medom, obsahujúce upokojujúci tryptofán.

8.) Teplý kúpeľ – uvoľní a zahreje telo. Keď si potom ľahneme do chladnejšej izby (optimálne 18 – 20 ºC), rýchlejšie zaspíme a lepšie sa nám bude dýchať.

9.) Bez kávy a čaju – od neskorého popoludnia by sme už nemali piť kávu, čierny ani zelený čaj a už vôbec nie energetické nápoje.

10.) Nie elektronike – večer by sme sa mali vyhnúť práci na počítači, mobile či tablete. Elektronika je zdrojom modrého svetla, rušiaceho pokojný spánok.

Vedeli  ste, že …

– námesační ľudia (trpiaci tzv. somnambulizmom) nemajú zatvorené oči ako vo filmoch? S otvorenými očami dokážu koordinovať svoje pohyby a vyhnúť sa prekážkam.

– existuje aj chorobná spavosť (tzv. narkolepsia), keď postihnutý zaspí prakticky kedykoľvek a kdekoľvek?

– učiť sa pred spaním má medicínsku logiku? Počas tzv. REM spánku totiž dochádza k triedeniu a posilňovaniu posledných spomienok, napr. poznámok na skúšku.

Romana Valenčáková

Milujem módu a všetko okolo nej. V časopise Unipopress preto pôsobím v rubrike Uniposkriňa a prispievam predovšetkým do sekcie lifestylu.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *