V Univerzitnej knižnici Prešovskej univerzity v Prešove otvorili fotografickú výstavu pod názvom Fresky sv. Ladislava v Karpatskej kotline, ktorá potrvá do 10. novembra. Cyklus fresiek stvárňujúcich známu Ladislavovu legendu záchrany kresťanského dievčaťa z rúk kumánskeho bojovníka patrí v dejinách výtvarného umenia k jedným z najstarších, ale zároveň aj najkrajších v ranom stredoveku. Autorom fotoposterov, ktoré vystavuje Univerzitná knižnica, je uznávaný fotograf Maďarskej akadémie umení Zoltán Móser.
„Sv. Ladislav je významná osobnosť, ktorá zanechala pozitívny odkaz pre národy žijúce na území bývalého Uhorska. Som preto veľmi rád, že práve Prešovskú univerzitu oslovil Úrad predsedu vlády Maďarska s ponukou inštalovať túto unikátnu výstavu,“ uviedol pri otvorení výstavy rektor PU Peter Kónya. Taktiež verí, že výstava zaujme nielen zamestnancov a študentov našej univerzity, ale aj širokú verejnosť a poskytne priestor na rozšírenie vedomostí nielen o sv. Ladislavovi, ale aj o dejinách širšieho stredoeurópskeho regiónu.
Zaujímavosťou týchto fresiek je to, že od Záhrebu až po Tatry, od úpätia Álp po krajinu Sikulov sa takmer zhoduje načrtnutý príbeh. Ide o bitku pri Kerlési z roku 1068, v ktorej sv. Ladislav oslobodil zajaté dievča.
„V mýtickom znázornení kumánsky bojovník, ktorý unáša dievča, sedí na čiernom koni, pričom za ním je zobrazený vyschnutý strom. Ladislav, kontrastne s ním, sedí na bielom koni s glóriou na hlave a za ním sa nachádza kvitnúci strom. Boj dvoch nesmrteľných hrdinov, na základe zachovaných pamiatok, vyhráva sv. Ladislav,“ bližšie opísal vo svojom príhovore Gábor Czibolya z Kancelárie Národnopolitického štátneho tajomníka Maďarska.
Pri príležitosti 940. výročia nástupu sv. Ladislava na uhorský trón a 825. výročia jeho svätorečenia bol rok 2017 vyhlásený za Rok svätého Ladislava.
„Kráľ Ladislav I. z dynastie Arpádovcov ako významná osobnosť posilnil Uhorsko a cirkev ho vníma ako svätca. Jeho postava znázorňuje civilizovaného európskeho rytierskeho panovníka, ktorý chudobným pomáhal a ochraňoval krajinu. Dávnejšie ho nazývali milostivým kráľom, keďže svojho bratranca Šalamúna, ktorý na neho útočil, uvrhol do väzenia, no neskôr ho prepustil na slobodu,“ upresnil Gábor Czibolya.
Na počesť kráľa Ladislava bolo v Karpatskej kotline vystavaných a následne vysvätených takmer 150 kostolov vrátane viacerých, ktorých patrónom sa stal dodatočne. Aj na území mesta Prešov bol v 15. storočí postavený Kostol svätého Ladislava. V období od 15. do 19. storočia dokonca v prešovských lokalitách dnes známych ako Borkut a Pod Wilec hôrkou existovala obec s kostolom, ktorá bola pomenovaná podľa tohto panovníka. Kostoly pomenované podľa tohto svätca sa nachádzali aj v blízkej Košickej Novej Vsi alebo v Spišskom Štvrtku.
Kto bol Ladislav I. Svätý?
Kráľ Ladislav sa narodil niekde v okolí Krakova. Jeho matkou bola poľská kráľovná Richeza, otcom zas uhorský kráľ Belo I. Jeho starí rodičia a manželka boli Nemci. Jeho dcéra Piroška bola manželkou byzantského cisára Jána II. Komnena, ktorú pravoslávna cirkev uctieva ako sv. Irenu. Svätý Ladislav založil Záhrebské biskupstvo a po svojom švagrovi Zvonimírovi, kráľovi Chorvátska, zdedil chorvátsky trón. Kráľ Ladislav bol patrónom Sedmohradska, zomrel v Nitre, avšak legendy o ňom sa zachovali od Moldavska až po Bavorsko.
Komentovať