Niektorí ľudia mávajú silvestrovský večer naplánovaný do bodky už mesiace dopredu, iní sú radi, že ho nakoniec nejako prežili. Pre mnohých Veľkošarišanov však Silvester začína už zrána, a to tradičným výstupom na Šarišský hrad. Keďže patrím medzi stálych účastníkov silvestrovského výstupu na hrad, rada sa podelím o jeho príjemnú atmosféru.
Tento rok sa konal už 31. ročník podujatia, ktoré organizovali členovia Regionálnej rady Klubu slovenských turistov v Prešove, Kultúrno-informačné centrum vo Veľkom Šariši a mesto Veľký Šariš. Každý účastník, ktorý si vyšliapal cestu do kopca, dostal na pamiatku účastnícky list.
Zrúcaninu Šarišského hradu, ktorá je každým rokom krajšia a o čosi viac zrekonštruovaná, už nenavštevujú len „domáci“. Na parkovisku pod hradným kopcom sme mohli vidieť autá z rôznych okolitých miest. Počasie bolo síce mrazivé, no zato krásne, navyše sa človek rýchlo zohrial – či už samotnou chôdzou, alebo niečím tekutým. Nečudo, že sa vyše tisíc ľudí rozhodlo stráviť posledný deň v roku v prírode.
Slávnostné otvorenie udalosti, ktorej sme sa mohli zúčastniť bezplatne, sa konalo o 11. hodine v areáli hradu. Keďže cesta na hrad trvá asi hodinu (s prestávkami na fotenie a občerstvenie zhruba hodinu a pol), z domu sme museli ísť o čosi skôr. Aj tak sme však cestou dole stretli zopár oneskorencov, ktorí museli prísť domov za tmy.
Na hradnom nádvorí nás privítal húf ľudí, desiatky psov a veľká vatra, pri ktorej sme sa museli striedať, aby sme si zvládli opiecť slaninu a neopiekli pritom aj seba. Kto si desiatu nedoniesol, mohol si za dobrovoľný príspevok kúpiť misku guľáša. Zamestnanci mestského úradu nás zadarmo ponúkli čajom alebo čajom s rumom (ktorý sa minul, samozrejme, skôr). Zakúpiť sme si mohli aj suveníry či informačné brožúry s hradnou tematikou.
Okrem dobrého pocitu z prírody, tradičného občerstvenia a stretávania známych, je Šarišský hrad aj ideálnym miestom na obdivovanie krásneho výhľadu. Ten sa nám naskytol už z hradného nádvoria, no odvážlivci mohli vyjsť na hlavnú baštu, odkiaľ je výhľad naozaj bezkonkurenčný. Keďže bola bašta upravená a čakali na nás nové schody, po mnohých rokoch som sa osmelila vystúpiť aj ja.
Po nejakom čase státia nám už bolo, samozrejme, chladnejšie, pokiaľ sme nestáli pri ohni. Zima nás však prešla v momente, keď sme stretli otužilca prezývaného Mrož. V to ráno sa vraj bol okúpať v Toryse a takýmto životným štýlom žije od roku 1974. Že si to všetko nevymýšľa, nám dokázal fotoalbumom, ktorý si nosí so sebou, ak by mu niekto neveril.
Aj toto môžete zažiť na Šarišskom hrade počas Silvestra. Ak ste sa ho ešte nezúčastnili, máte šancu zmeniť to vlastne už tento rok. Snáď sa počasie podarí tak ako ten minulý, a ak by nie, za dobrú náladu vám ručím aj tak. 🙂
Komentovať