Štrbské pleso je druhým najväčším bezodtokovým jazerom slovenských Vysokých Tatier. Navštíviť ho môžete celoročne, či už máte chuť na turistiku, alebo chcete zrelaxovať v obklopení krásnej prírody. My sme skombinovali obe alternatívy a naplánovali si oddychový víkend prepojený s nenáročnou túrou.
Na výlet sme sa vybrali autom, ale dostanete sa tam pomerne rýchlo aj vlakom. Ak pôjdete z Prešova a prestúpite na vlak v Kysaku, dostanete sa do obce Štrba, a tak na Štrbské Pleso. Druhou alternatívou je prestup v Poprade, odkiaľ pôjdete priamo na Štrbské Pleso.
Vodopád Skok
Vyrazili sme ráno, takže do cieľa sme stihli prísť už predpoludním. Ubytovali sme sa v hoteli priamo na Štrbskom Plese. Hneď po tom sme vyrazili na nenáročnú túru k jednému z najkrajších tatranských vodopádov – Vodopád Skok. Trasa začína na rázcestí neďaleko lanovky premávajúcej zo Štrbského Plesa na Chatu pod Soliskom. Odtiaľ sme celý čas sledovali žltú turistickú značku, ktorá vedie do Mlynickej doliny. Prvých pár minút nám túra pripomínala skôr prechádzku rozprávkovým lesom, avšak s miernym stúpaním. Neskôr lesnú cestičku vystriedal kamenistý chodník s krásnym výhľadom na okolité štíty. K vodopádu sme sa dostali približne za hodinu a pol. Zložili sme si veci a sledovali okúzľujúcu prírodu. Keď začalo zapadať slnko, po rovnakej trase sme sa vybrali späť na Štrbské Pleso. V hoteli sme si dopriali trochu oddychu vo wellness a zhodli sa, že nám pred spaním neuškodí večerná prechádzka okolo bezodtokového jazera.
Predné Solisko
Na druhý deň sme na túru vyrazili okolo poludnia. Našim ďalším cieľom bol jeden z najjednoduchšie dosiahnuteľných tatranských vrcholov s výškou viac ako 2000 m. n. m. – Predné Solisko. Viete naň vystúpiť trasou označenou modrou farbou, ktorá vedie okolo Chaty pod Soliskom. Od chaty sledujte červenú turistickú značku. Keďže poveternostné podmienky neboli najpriaznivejšie a v hoteli nám zdarma ponúkli lístky na lanovku, zvolili sme pohodlnejšiu alternatívu. Od chaty sme pokračovali po svojich, strmým kamenistým svahom. Ako začiatočníkov nás táto stredne náročná túra trochu potrápila. Približne po hodine (nášho) trápenia sme sa dostali do cieľa a musím uznať, že to naozaj stálo za tú námahu. Vrchol Predného Soliska nám ponúkol nádherný výhľad na okolité vrchy – Kriváň, Nízke Tatry, dokonca aj na Mlynickú dolinu a Vodopád Skok, pri ktorom sme strávili predchádzajúci deň. Na vrchole sme sa zdržali asi hodinu a rovnakou trasou sa pobrali naspäť dole. Cestou sme si urobili zastávku na Chate pod Soliskom, kde nás zahrial vynikajúci chatársky čaj.
Ak chcete spoznať krásy slovenských Tatier, ale zatiaľ si netrúfate na dlhú a náročnú túru, skúste stráviť víkend podobne ako my. Zaručene to nebudete ľutovať. S vlastnými tipmi na (ne)turistický víkend sa s nami môžete podeliť v komentári alebo správe na sociálnych sieťach.
Autorka: Sofia Budkaiová
Komentovať