Áno, čítate správne. Metropola Šariša má vo svojom okolí vlastný kaňon. A nie hocijaký, ale Lačnovský! Táto málo známa lokalita v blízkosti Braniska má svoje čaro. My sme toto krásne miesto navštívili, videli aj prežili. A že to bola „makačka“, sa môžete presvedčiť aj vy sami. 🙂
Keď som dostala pozvanie zúčastniť sa tohto výletu, myslela som si, že si zo mňa kamarátka robí dobrý deň. Predsa len, pozvanie prišlo okolo 1. apríla, preto bola jeho reálnosť na zváženie. Kaňon? Pri Prešove? Keby ste ju nepoznali, poviete, že jej haraší. Lačnovský kaňon (nazývaný aj Kamenná Baba) v okolí Prešova však naozaj existuje. Od amerického Grand Canyonu má síce na míle ďaleko, avšak riziko, že si na ňom zlomíte nohu, je rovnako vysoké.
Táto turistická lokalita sa nachádza v blízkosti malebnej dedinky Lačnov patriacej k obci Lipovce. Zaujímavosťou je, že v dedinke žije už len zopár ľudí a platí v nej prísny zákaz vjazdu s motorovým vozidlom. Toto privilégium si môže dovoliť len hŕstka domácich. Väčšina jej obyvateľov už veľmi dávno odišla za prácou do veľkých miest. Lačnov sa vďaka svojej architektúre zaradil medzi národné kultúrne pamiatky. Obec je križovatkou viacerých turistických ciest a jednou z nich je práve aj vápencový kaňon, ktorý sme navštívili. Plné parkovisko pred dedinou nám naznačilo, že hoci tento kraj pomaly vymiera, dokáže prilákať mnohých turistov.
Východiskovým bodom našej túry bola dedina Lipovce, do ktorej sa bez problémov dostanete autobusom z Prešova. My sme však využili pohodlie a luxus auta. Uvítali sme to najmä po namáhavej túre spojenej s opekačkou, po ktorej nikto z nás nevoňal veľmi vábne. 😀 Cieľom cesty bol najprv kaňon a následne dedina Lačnov, pri ktorej sme si v jednom z altánkov spravili mini-grilovačku.
Čo krok, to prekvapenie
Nikto z nás však nebol psychicky ani fyzicky pripravený na to, čo nás na tejto túre vlastne čaká. A že nás tam toho čakalo dosť! Pripomínam, že na internete sme o tejto lokalite našli len veľmi málo informácií. Ani jednému z nás nenapadlo, že budeme preskakovať potoky, prekonávať rozpadnuté mosty a liezť hore-dolu skalami. S americkou divočinou má teda Lačnovský kaňon spoločného až-až. Ja ani moja partia sme netušili, ako blízko si pričuchneme k „wildlife“. Túto krátku túru odporúčam všetkým, ktorí túžia po svalovici na zadku a dolných končatinách.
Túra kopíruje zráz potoka, ktorý preteká celým Lačnovským kaňonom. Turistický chodník vedie skalami, po ktorých je potrebné sa buď šplhať, alebo sa neskôr pohodlne zviesť na zadku. Záchranou nám bola hŕba lístia, ktorá sa na zemi držala hádam od minulej jesene. Vďaka tomu boli naše pády a vzostupy znesiteľnejšie. Že sa nám pod nohami šmýkalo ako na klzisku, to už bolo vedľajšie. Hlavne nech je mäkko. Ako hovorí moja kamoška: „Neboj sa, že spadneš, šak nespadneš ďaleko!“
Každopádne, prostredie Lačnova je naozaj čarovné. Počas takýchto spojení s prírodou nie je podstatné, že máte v topánkach liter vody a netušíte ako vzlietnuť ponad potok a nerozbiť si pri tom ústa. Podstatné je, že sú v blízkosti skvelí ľudia a všetko je super a v poriadku. A že vás v cieli čaká teplé pivo a opečená klobáska. Hoci tento výlet pôsobí náročne a katastrofálne, zvládne ho každý, kto sa vie do terénu adekvátne obuť a obliecť. Koženú bundu a conversky rozhodne neodporúčam.
Táto netradičná destinácia nám rozhodne stála za návštevu. Verím, že nad ňou pouvažujete aj vy – veď koľkí z vás sa môžu pochváliť, že si opekali klobásky pri prešovskom kaňone? 🙂
Komentovať