Letný semester sa už pomaly, ale isto končí. Je zvláštne vidieť to takto napísané, keď len nedávno sme sa po zime „nakopávali“ do učenia. Opäť nevieme, ako to zbehlo. Zopár dní svietilo slnko, trochu viac pršalo, vypili sme desiatky káv, vyčerpali všetky absenčky a medzi hodinami sme čítali zaujímavé články, aj tu na Unipo Presse. Tradične rýchly letný semester, keď sme mysľou už na letnej dovolenke, ale pri zemi nás ešte bezpečne drží olovená guľa s nápisom skúškové obdobie.
Tak som si povedala, že namiesto vypekania koláčikov a sladkého balamutenia mozgu pre vás tentoraz napíšem o tom, ako prežiť toto obdobie plné stresu a horiacich termínov. Len tak, keby niečo. Keby sa vám minula čokoláda a nechcelo sa vám ísť do samoobsluhy. Alebo keby ste mali chuť všetky poznámky upáliť na hranici a vo chvíľke afektu by ste si neuvedomili, že ich ešte budete potrebovať. Alebo keby vás prokrastinácia opäť chytila za ruku a zaviedla do svojich (sociálnych) sietí. Nedajte sa len tak ľahko ovplyvniť. Radšej kliknite na stránky nášho časopisu. A keď si už na skúškach nebudete vedieť spomenúť na nič iné, tak aspoň na novinky, ktoré vás v poslednom čase najviac zaujali. 🙂
Keď som popri počúvaní svojich obľúbených Maroon 5 zistila, že počas dvoch týždňov potrebujem napísať 3 desaťstranové seminárne práce a naučiť sa na 2 testy, svoje možnosti som videla niekde medzi „gumidžúsom“ a opravnými termínmi. Bude to heroický výkon, to áno, ale keďže som aj napriek prvotnému šoku zostala optimistkou, dohodla som sa so svojím prokrastináciou ovplyvneným mozgom, že to dáme. Jednoducho, iná možnosť neexistuje.
Tak som sa do toho pustila. Samozrejme, nie hneď do písania. Najprv som si prečítala niekoľko osvedčených rád, ako efektívne začať. Na pracovnú plochu počítača som si uložila motivačný citát s vynímajúcou sa Eiffelovkou v pozadí a spísala som si zoznam tém, ktoré musím spracovať. Je to vraj najspoľahlivejší spôsob, ako začať. A celkom mi pomohol, pretože keď som to takto, modré na bielom, zbadala, takmer mi zabehlo. Hneď som klikla na stránku našej knižnice a začala vyberať všetky dostupné knihy. Lebo, ako to už pri nás, vysokoškolských študentoch, býva, na poslednú chvíľu rozhadzujeme všetky siete a hľadáme potrebné i nepotrebné študijné materiály, ktoré sme nestihli nazbierať v priebehu semestra. Hra na Sherlocka Holmesa sa teda aj v mojom prípade mohla začať.
Kým som však čakala na načítanie webových stránok (predsa len, internet vie štrajkovať naozaj v tom najnevhodnejšom čase), zistila som, že mi pani poštárka priniesla balíček. Ako na zavolanie! Minule som totiž vyhrala knižku s populárnymi antistresovými maľovankami. Teraz bola tu, vynímala sa na mojom písacom stole medzi hŕbami papiera a predstavovala pre mňa niečo ako svetlo na konci tunela. Otvorila som ju s malou dušičkou, že len vyskúšam, či to fakt funguje. A poviem vám, nikdy si nezačínajte románik s antistresovými maľovankami v čase, keď sa vám menia na popol takmer všetky termíny. Budú vás chcieť len pre seba, nedoprajú vám čas na premýšľanie a okrem toho, budú až neuveriteľne žiarliť. Na slovenčinu, na dejiny, na filozofiu, na čo chcete.
Ak chceme všetci v šťastí (a psychickom i fyzickom zdraví) prežiť skúšky a zápočty, musíme si v prvom rade vedieť rozdeliť čas na pracovný, študijný a voľný. Pracovný čas zahŕňa písanie prác, študijný učenie sa a voľný čas je vyhradený na to, čo nás motivuje. Či je to sledovanie filmov, čítanie románov, lúštenie sudoku alebo prechádzka so psom. Vhodné je všetko, čo nás „resetuje“, posúva vpred a pomáha nám nezblázniť sa v hŕbe neodkladných skúšok. Dôležité však je, aby sme nič nepreháňali (klasika). Napríklad nemôžeme venovať celý deň filmom, bolo by to naozaj nespravodlivé. Či už voči ostatným koníčkom, alebo povinnostiam.
Tipov, ako sa efektívne učiť a nepodliehať stresu, je na internete asi milión. No dobre, možno milión nie, ale niekoľko tisíc určite áno. Je ich toľko práve preto, že každý človek, ktorý je autorom aspoň jedného z nich, dúfal, že prišiel s niečím novým. Mojím najväčším a najefektívnejším tipom však zostáva jeden jediný, a to vydržať. Byť trpezlivý, nachvíľu prehodnotiť vlastný zoznam priorít a zistiť, čo potrebujeme urobiť ako prvé a čo môže ešte počkať. Len vtedy, keď sú veci správne potriedené a máme v nich jasno, aj naša myseľ šťukne spínačom a žiarovka v nej sa rozsvieti. Dostaneme nápad, rozbehneme prsty po klávesnici a zvládneme všetko odovzdať skôr, než príde deadline.
Hovorí a píše sa to celkom ľahko, avšak realita býva často diametrálne odlišná. Aj ja som minule podľahla voňavému kúzlu citrónových muffinov s polevou len preto, aby som nemusela čeliť analýze rečového prejavu. Ale aj to je niekedy potrebné. S endorfínmi v tele ide predsa všetko ľahšie, a ako iste viete, s prázdnym žalúdkom sa, naopak, ťažko premýšľa.
Želám vám, aby bolo pre vás toto skúškové obdobie ľahké, sladké a rýchle. Presne ako všetky dobroty, ktoré na jeho zvládnutie všetci tak nevyhnutne potrebujeme. 🙂
Komentovať