V rámci 57. ročníka festivalu Akademický Prešov sa v pondelok 24. apríla odohrali prvé divadelné inscenácie. Zhmotniť sny a dať im divadelnú povahu dokázali hravým spôsobom študenti v zoskupení Erasmus Theatre in Slovakia. Predstavenie, ktoré zinscenoval Ján Šimko, zažilo svoju premiéru na Malej scéne Divadla Alexandra Duchnoviča.
Metiamtamus repertenta, latinský výraz pre kolobeh snov v prírode, je názov predstavenia vysvietený na plátne, ktoré slúžilo ako kulisa, ale chvíľami aj ako hlavná postava. Na začiatku bola tma a jediným prúdom svetla boli práve tieto titulky, ktoré naznačovali nasledujúce – kolobeh snov, ale aj svetla a tmy v prírode. Inscenáciu otvorila študentka z Francúzska hrou na flautu. Opakovaním francúzskeho súhlasu oui žiadala divákov, aby s ňou súhlasili vždy, keď sa opýtala, či by prišli študovať do Francúzska. Avšak čoskoro sa dej presunul do supermarketu v Bratislave, kde sa diskutovalo o kúpe kakaových keksov Indián. Neskôr sa opäť scénka vystriedala a tak mladý turista z Veľkej Británie, ktorý si nemohol odpustiť ochutnávku slovenského alkoholu, degustoval s diváckym (ne)dobrovoľníkom. Rovnako zapamätateľné sú časti s pouličnou lampou, ktorá bliká ako signál „ostať tu“, spomienky na starých rodičov či fotografie starého otca vo vojenskej uniforme.
Spolu s prednesom úryvku básne v španielčine, francúzštine a spevom, pôsobia tieto scénky ako sny – nutne nenadväzujú jeden na druhý, no tvoria istý kolobeh predstáv, myšlienok či názorov. O to dobrodružnejšie a lákavejšie je objavovanie, ktoré táto inscenácia divákom ponúka na ďalšie uvažovanie.
Za zmienku stojí aj atmosféra, ktorá sa rozliehala chodbami tohto divadla pár chvíľ pred samotným predstavením. Nadšených čakajúcich divákov spájali vášnivé príhody rozprávané s príznačnou divadelnou intonáciou, improvizácia, s akou zabávali najmladšieho diváka s jeho žltým dáždnikom či stretnutia starých známych. To všetko sa vznášalo nad našimi hlavami a jednoznačne potvrdilo zdieľanú vášeň pre tento typ umeleckého prejavu.
Komentovať