Dnes budem viesť rozhovor s partnermi Antóniou Zamiškovou (A) a Milanom Zamiškom (M), ktorí sú majiteľmi a zakladateľmi kaviarne AMC, ktorá sa nachádza v Spišskej Novej Vsi.
Hneď na začiatok by som sa Vás chcela opýtať prečo skratka AMC?
A: Iniciály našich mien, Antónia a Mila, plus Company (spoločnosť).
Kedy vznikol váš sen otvoriť si vlastnú kaviareň?
M: U mňa to bolo, keď som mal 16rokov
A: Ja som sa pripojila, ,,privydala“ do tohto sna o pár rokov neskôr.
Keď ste s AMC začínali, mali ste jasnú predstavu o tom, ako bude vyzerať a fungovať?
A: Nie, ale vedeli sme, čo približne chceme.
M: Vedeli sme, ako bude priestor dizajnovo vyzerať a to sa nám podarilo splniť nad rámec. V každom prípade to celé prekonalo naše očakávania, pretože sa to rozbehlo v oveľa väčších parametroch, ako sme čakali, čo je super, ale stále to ešte nie je ten náš konečný cieľ.
A: Vtedy bola nejaká predstava, teraz je nejaká ďalšia, ako to môže pokračovať a vyzerať lepšie.
M: Momentálne bojujeme s tým, čo je na trhu. To je hlavne veľký nárast cien, takže zažívame obdobie, keď treba makať.
Od ktorého roku funguje AMC a aké boli jeho začiatky?
A: Fungujeme od roku 2015 a začiatky boli veľmi, ale veľmi náročné, pretože sem ľudia nechodili.
M: Bolo ich zo začiatku fakt málo. Len pár vytrvalcov. Prvý rok bol pre nás veľká skúška.
A: Keď sme začali, nemali sme zvyšné peniaze na reklamu, čo by nám veľmi pomohlo, ale na druhej strane sme si budovali klientelu úplne inak ako iné podniky v meste. Išlo to doslova z úst do úst a aj teraz, aj pred tým sme fungovali tak, že máme veľkú časť našich zákazníkov, ktorí sú stála klientela a práve vďaka tomu sa z nich stali aj naši kamaráti a vidíme sa s nimi často.
Ak si chcem otvoriť vlastnú kaviareň, čo všetko na to potrebujem?
A: V prvom rade ťa musí gastro baviť a musíš ho mať naozaj rada.
M: Veľmi dlho to nebude o tom, že budeš vidieť iba ten zisk. Je však potrebné mať obrovskú výdrž, aj keď to nejde. Hľadali sme tú cestu, že teraz to takto nejde, ale takto by to mohlo ísť. Mňa sa veľa krát pýtala rodina aj známi, či sme niekedy uvažovali nad tým, že čo urobíme, ak to nepôjde a nebude to dobré a vtedy som si uvedomoval, že my si túto myšlienku vôbec nepripúšťame.
A: Čiže ak si niekto chce otvoriť kaviareň, netreba si pripustiť myšlienku, že to nevyjde. Ak to naozaj chceš, tak pevnú vôľu, veľmi silné nervy a dobre sa pred tým vyspi.
M: A potom dobrý plán. Konkrétny plán, čo to bude, ako to bude vyzerať. Nakoniec ti však zákazníci ukážu, čo sa im páči.
Akú máte motiváciu na to, že aj keď ste majiteľmi kaviarne, vidieť vás môžeme aj ako obsluhu?
M: AMC-čko dlhý čas nezarábalo dosť na to, aby sme zamestnávali personál. Takže sme mali na začiatku iba seba a o všetko sme sa starali my dvaja. Až časom, keď sa situácia zlepšila, sme zamestnali ľudí ako obsluhu.
A: Možno, že skôr sme sa aj úprimne báli nechať to na iných ľudí, keďže to je hlavne náš biznis a naša myšlienka a my sme presne vedeli, ako chceme, aby to vyzeralo a fungovalo, preto sme to chceli na začiatku nastaviť my dvaja. Napríklad aj dnes sme tu ako obsluha preto aby sme trochu zmenili ten štýl fungovania celého tímu, takže sme tu a nastavujeme to my znova. Hlavne vidíme aj tú odozvu od zákazníkov.
Práca a vzťahy, častá otázka na každého, kto pracuje s ľuďmi, ako je to u vás v kaviarni? Aká atmosféra u vás panuje?
A: My ľudí neberieme ako zamestnancov, ale ako kolegov.
M: Berieme ich vážne a chceme aby sa im dobre pracovalo. Neradíme sa nad nich.
Čo sa týka, naopak, návštevníkov, chodia k vám ľudia pravidelne alebo vždy nové tváre?
M: Tí ľudia, ktorí ku nám chodili, sa postupne stali kamarátmi, pretože sem chodievali ako zákazníci pravidelne a to je u nás veľká časť klientely.
A: Ja by som to asi rozdelila, že väčšiu polovicu tvoria stáli zákazníci a ten zvyšok sú ešte stále aj noví ľudia. Najkrajšie je, keď sa k nám už niekoľko rokov po sebe vracajú tí istí ľudia.
Čo exkluzívne ponuka váš podnik?
A: Ja si osobne myslím, že je to ten pocit, to cítenie, ktoré AMC-čko má. Ľudia sa dokážu u nás cítiť ako doma.
M: Na začiatku sme mali nápad vytvoriť miesto, kde si môžeš sadnúť s kamarátmi a rozprávať sa pri dobrej káve. Niečo na ten štýl, ako je teraz Starbucks.
A: Zaplniť to miesto medzi školou a domovou alebo medzi prácou a domovom. Tá atmosféra AMC-čka je niečo exkluzívne.
Sama viem, keďže som aj ja vaším návštevníkom, že AMC je obľúbenou kaviarňou v meste, mali ste niekedy, naopak, aj zlé časy, napríklad v období pandémie?
M: Jasné, pandémia bola zlá a poznačila nás.
A: Prvý rok bol pre nás najťažší.
M: Práve v období pandémie, keď sme nezarábali žiadne peniaze a naše tržby padali rapídne nízko to bolo ťažké, ale snažili sme sa, aby sme to ustáli. Celá pandémia nám zobrala odložené peniaze, ktoré sme za štyri roky zarobili. Potom nás však zachránilo fungovanie cez okienko, teda výdaj kávy so sebou. Posledné tri roky sú také, že sa tie obdobia striedajú. Sú aj lepšie, aj horšie chvíle.
A: U nás je to stále balans.
M: Ani dnes to nie je jednoduché, pretože ceny energií rapídne stúpli a to pre nás znamená ešte viac výdavkov, aj keď sa AMC-čko posunulo, jeho náklady len touto krízou narástli enormne.
A : Výdavky rastú oveľa rýchlejšie než príjmy.
Aké máte plány do budúcnosti?
A: Plánujeme urobiť úplne nový projekt, ktorý pre nás bude oveľa bližší. Je to jeden nás ďalší spoločný sen.
M: Aktuálne o ňom ešte nechceme otvorene hovoriť, ale ak to príde, bude to ozaj veľké a viditeľné.
A: Chceme mať už ,,obe nohy”, pretože dlho nás držala len tá jedna a to AMC-čko.
Máte nejaké motto?
A: V najhorších dňoch to bolo: Buď chceš, alebo nechceš, všetko ostatné sú kecy.
Alebo ak nechceš v obchode pozerať na cenovky, nepozeraj v robote na hodinky.
M: Ale hlavne človek musí vedieť, kedy je už nutné niečo nakopnúť nanovo a nenechať to stagnovať. My buď rastieme, alebo ideme dole a pokiaľ tomu veríš, tak si za tým choď.
Autorka: Veronika Lorková
Komentovať