Lifestyle

Ako trénovať pamäť?

Vďaka televízii a internetu sa rozšírila informácia, že človek využije len 10% svojho mozgu. Spomínaný mýtus popierajú snímky z magnetickej rezonancie mozgu. Tie potvrdili, že väčšina mozgu je zapojená aj pri základných činnostiach. (Foto: fithaker.sk)

Existuje mnoho spôsobov na zlepšenie pamäte.  Už starí Gréci poznali prvé spôsoby pamäťových techník. V rozvojovej dobe sa však neustále inovovali. U každého z nás dochádza k procesu zabúdania. Naša pamäť má určité fázy, ktorými si informácia musí prejsť. Poradíme vám tipy na efektívne trénovanie pamäte. 

Prečo zabúdame?

Vedci pokusmi dokázali, že aktívny tlak zabúdania informácií prichádza len v tých momentoch, keď sa vzdeláva, v trvaní vzdelávacieho procesu. Podľa vedca C. Grossa jednoduché vysvetlenie spočíva v tom, že náš mozog má obmedzený priestor, počas vzdelávacieho procesu by sme mali uvoľniť miesto pre ostatné informácie a oslabiť niektoré spojenia.

Mozog je sval, ktorý je potrebné opakovane trénovať, aby sme udržali jeho pružnosť a sviežosť, tým docielime efektívnejšie zapamätávanie si informácií. Je dôležité na uvedené súvislosti apelovať, obzvlášť v dnešnej dobe pokrokových moderných technológií, ktoré každým dňom dokazujú svoj neustály rozvoj. Ak potrebujeme zistiť akúkoľvek informáciu, napr. v krížovke nám chýbajú dva pojmy, s ktorými si nevieme poradiť, často si nad podobnými situáciami nelámeme hlavu, nepátrame v knižných zdrojoch, hoci tiež obsahujú odpovede. Postačí nám mobil, počítač a pripojenie na internet a krížovku máme úspešne vyriešenú v priebehu dvoch minút. Podobne aj zapamätávanie si telefónnych čísel, dátumov, dôležitých udalostí sa neučíme naspamäť. Máme možnosť všetko si uložiť pasívne do našich zariadení bez zapájania kritického myslenia. To spôsobuje, že náš mozog atrofuje.

V starovekom Egypte bolo za sídlo inteligencie považované srdce, ale už v antickom grécku doktori zistili, že riadiace centrum človeka sa nachádza v mozgu (Foto: femme.sk)

Tipy na zlepšenie pamäte

Primárne by sme sa nemali neustále spoliehať na moderné technológie a na bifľovanie sa textu od slova do slova. Nezapájame pri procese kritické myslenie a naša snaha o učenie sa a zapamätávanie si, je v skutku neefektívna. Študenti si často pri opakovaní učiva zvýrazňujú text fixkami, úplná banalita. Avšak mnohí si text zvýraznime do takej mieri, že napokon by sme v texte ťažko hľadali bielu nevyznačenú časť. Zároveň by sa nemali vyznačovať len kľúčové slová, pri systematickom učení, môže nastať, že na ich základe nebudeme schopní postavať súvislosti. Správne by sa mali zvýrazňovať tie časti vety, vďaka ktorým by sme pochopili podstatu toho, čo sa chceme naučiť.

Záhyby na ľudskom mozgu vznikli evolučným vývojom v priebehu miliónov rokov, kedy sa naše riadiace centrum postupne zväčšovalo. Vďaka záhybom narástla plocha, ale objem ostal rovnaký. (Foto: freepik.com)

Opakovanie je matkou múdrosti

Najdôležitejšou časťou je samozrejme opakovanie. Prvou fázou je prvotné opakovanie (zapamätávanie si). Opakovať si môžeme napr. prostredníctvom vypísania si učiva na papier alebo ho prerozprávame nahlas niekomu druhému. V priebehu nasledujúceho dňa si upevňujeme poznatky vďaka priebežnému opakovaniu (uchovanie), udržiavame zakódované informácie v pamäti od procesu zapamätávania si. Po týždni nás čaká zovšeobecňujúce vštepovanie poznatkov (reprodukcia), ktoré sme sa doposiaľ naučili, prechádzame si kľúčové časti textu. Ak si doposiaľ naučené informácie postupne neopakujeme, dochádza k poslednej fáze zabúdania. Pôvodná podoba zapamätaných poznatkov sa naruší a jej rozsah sa môže zmenšiť. 

Zdroj: eduworld.sk, zmudri.sk

Avatar

Martina Fircáková

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *