Práve dnes (21. marca 2022) pri príležitosti Svetového dňa Downovho syndrómu (DS) si svet pripomína inakosť. Tento deň oficiálne od roku 2006 podporuje myšlienku, že byť iný nie je prekážkou a je to úplne v poriadku. Nás zaujímalo aj to, v čom sú iní alebo odlišní študenti Prešovskej univerzity (PU) v Prešove.
Počas 21. marca si v uliciach miest, na školách, ale aj na pracoviskách môžete všimnúť ľudí s rozdielnymi ponožkami. Nie je to len preto, že ráno zaspali, nestíhali a len náhodou si vzali jednu ponožku takú a druhú onakú. Týmto milým gestom si pripomíname, že byť iný je v poriadku. Preto sa do ponožkovej výzvy môžete zapojiť aj vy.
Svetový deň Downovho syndrómu si každoročne pripomíname práve 21. marca. Niektoré dni sú prepojené s dôležitými udalosťami našich alebo svetových dejín a preto sa málokto bude pýtať, prečo je Deň víťazstva nad fašizmom práve 8. mája. Náhodné to nie je ani pri tomto dni. Choroba nazývaná Downov syndróm vzniká práve vtedy, keď sa u človeka vyskytne na dvadsiatom prvom chromozóme trizómia, teda nadbytočná kópia chromozómu a namiesto páru sú chromozómy tri.
Nás v redakcií zaujímalo to, čo „iné a zvláštne“ robia študenti PU a aké nezvyčajne zvyky majú. A veru, dostali sme naozaj zaujímavé odpovede.
„Musím si každý deň vyčistiť uši tyčinkami do uší. Uvedomujem si, že to nie je priam zdravé, ale keď to je také príjemné! Ak to neurobím, mám pocit, že som v ten deň niečo nestihla. Keď sa náhodou stane, že ich doma nemám, som schopná aj v noci sadnúť do auta a ísť na najbližšiu benzínku doplniť arzenál,“ prezradila nám študentka Simona z Filozofickej fakulty PU.
Lukáš z Fakulty športu PU má podľa vlastných slov jeden zlozvyk. „Mám taký zvláštny zvyk, možno až zlozvyk. Stále si musím obuť najskôr ľavú topánku a až tak pravú. Rovnako je to s ponožkami. Je to zvláštne, som pravák a s inými časťami odevu to robím práve naopak. Keď som sa snažil tento zvyk prekonať a dať šancu najskôr pravej topánke, zlyhalo to. Nedokázal som tak nikam ísť. Musel som sa vyzuť a urobiť to v správnom poradí.“
Andrea z Filozofickej fakulty má problém s vešaním bielizne. „Keď idem sušiť prádlo, musím na jeden diel oblečenia použiť štipce rovnakej farby, pár ponožiek musí byť stále vedľa seba, nie inde. A tak to musí robiť aj môj priateľ, keď vešia prádlo. Inak by som nedokázala okolo toho sušiaka ani prejsť.“
„Ja nemôžem mať namočenú iba jednu stranu tela! Napríklad, ak sa mi namočí iba pravá ruka, musím si namočiť aj ľavú, lebo mám pocit, že je to nevyvážené,“ so smiechom priznala Monika, študentka Fakulty manažmentu PU.
Jana z Pedagogickej fakulty PU okrem iného obľubuje aj spanie pod dekou bez ohľadu na počasie. „Často mám proste pocit, že pri spaní na sebe nemôžem mať horný diel oblečenia, irituje ma niekedy tak, že sa zobudím a musím si ho vyzliecť. Zvláštne je, že spodný diel mi nevadí nikdy. A aj keď sú vonku najväčšie horúčavy musím spať pod dekou. Milujem deky, vždy a všade!“
Dominik si potrpí na estetickosť na tanieri. „Ak si varím sám, nemôžem jesť jedlo, ktoré nie je pekne naaranžované. Mám jednoducho pocit, že ešte nie je hotové!“ Zároveň si potrpí na spoločnosť v podobe audiovizuálneho diela. „Pri varení musím mať zapnutý film. Výber vhodného filmu trvá často dlhšie ako samotné varenie. Ach, čo už,“ ozrejmil študent Filozofickej fakulty PU.
„Neviem či sú to zvláštne alebo iné veci. Myslím si však, že v dnešnej dobe určite nie sú úplne typické. Zdobím veľkonočné vajíčka, tým klasickým folklórnym spôsobom. A ešte gravírujem do skla a vypaľujem do dreva,“ opísala svoje umelecké nevšednosti Katka z Fakulty humanitných a prírodných vied PU.
Máš aj ty zvláštny zvyk? Podeľ sa s ním s nami.
Komentovať