„Ak budete chcieť tancovať, tancujte. A ak sa vám bude zdať, že nám chýba doba, my to robíme naschvál.“ Týmito slovami otvoril Martin Noga, člen zoskupenia Balkansambel, koncert v prešovskom Centre nezávislej kultúry Wave dňa 29. marca 2019. V tomto článku sa dočítate, ako sa Slováci rozhodli hrať temperamentnú balkánsku hudbu a ako sa im darí nestratiť v jej komplikovaných rytmoch.
Ich názov tvoria dve do seba vpletené slová naznačujúce jedno: Balkansambel je zoskupenie slobodomyseľných muzikantov milujúcich energickú a živú hudbu Balkánu. A hoci sú všetci siedmi členovia kapely švárni Žilinčania, južanský temperament majú po deviatich rokoch svojho fungovania jednoznačne v sebe. Ich odrazovým mostíkom je tradičná hudba balkánskych kultúr, v ich prejave však začujete aj vplyv slovenského folklóru, jazzu či klasiky. Fúzia týchto štýlov robí z ich muziky kvalitnú energickú bombu!
Majú za sebou veľký počet koncertov doma i v zahraničí, dva albumy Balkansambel (2011) a Šlamastika (2016) a veľa vydarených spoluprác a hudobných projektov. O úspechu ich tvorby svedčí aj nahrávka Šlamastika, ktorá sa prebojovala na 15. miesto prestížneho rebríčka World Music Charts Europe.
Členmi zoskupenia sú bývalí absolventi konzervatória v Žiline hrajúci na všakovaké dychové a bicie nástroje, niektoré aj s trochu exotickejším názvom a zvukom (kaval, tárogató, duduk, gajdy). Mužskú spoločnosť ladne dopĺňa charizmatická speváčka Veronika Važánová. Balkansambel nám bližšie predstavil Martin Noga hrajúci na trombón a bastrúbku.
Ako ste sa vy, Slováci, dostali k tejto energickej a temperamentnej balkánskej hudbe?
„Normálne, stretli sme sa a začali sme hrať. Vymysleli sme to s naším saxofonistom Marekom Pastírikom kedysi pradávno, sme už ako hudobní dinosauri. 😊 Táto muzika sa nám páčila, vzniklo to ako zábava a už nás to spolu baví takmer desať rokov.“
Ako vašu hudbu prijímajú skutoční Balkánci, ktorí ju majú v krvi od narodenia? Je ich spätná väzba na váš hudobný prejav pozitívna?
„Hrali sme v originálnych balkánskych destináciách, napríklad v Bukurešti, ale aj na balkánskom festivale v maďarskom Szolnoku. Tento rok v lete sa chystáme do Belehradu. Našu hudbu prijímajú Balkánci veľmi pozitívne. Dokonca keď sa náš album dostal do zoznamu World Music Charts Europe, najviac pozitívne ho hodnotili redaktori zo Srbska a v srbskom rádiu o nás urobili samostatnú reláciu. Balkánci majú radi, ak niekto iný robí ich muziku, a pritom nekopíruje tzv. balkánsky mainstream. Nikde nás nezbili, všade sme odišli po svojich, preto môžem povedať, že našu hudbu prijímajú. 😊 Najväčší „Balkán“, ktorý sme navštívili, bola India, a tam sa z našej hudby tešili, boli sme tam na turné už dvakrát.“
Počas dnešného koncertu ste hrali nielen tradičné balkánske „ľudovky“, ale aj svoje vlastné autorské skladby. Ako tieto piesne vznikajú a kto sa na ich aranžovaní najviac podieľa?
„Dnes sme hrali štrnásť piesní, z toho tri piesne boli od iných autorov. Ostatné piesne sú buď naše alebo tradičné balkánske ľudovky, ale v iných aranžmánoch, pretože balkánska štandardná kapela má dvanásť a viac členov, my sme siedmi. Každá pieseň musí byť preto trochu prerobená, aby sme ju mohli hrať v takomto obsadení. My ako skupina slobodomyseľných hudobníkov surfujeme naprieč hudobnými žánrami a s radosťou a virtuozitou hľadáme prelínanie jednotlivých štýlov. Aranžmány vytvára Marek Pastírik, my ich potom upravujeme tak, ako sme to schopní zahrať.“
Balkánsky rytmus je náročný nielen pre hudobníkov, ale aj pre tých, ktorí si naň trúfnu tancovať. Ako sa v ňom dokážete nestratiť?
„Z môjho pohľadu muzikantského polotanečného dreva sa na niektoré balkánske piesne nedá tancovať vôbec. Po čase sa však táto muzika dostane do krvi, teraz sa nám to už nezdá tak náročné ako kedysi. Na začiatku sme museli veľa počúvať, sústrediť sa a cvičiť, aby sme to dokázali zahrať. Postupne túto hudbu šírime ďalej, o mesiac nás čaká skvelý projekt s Plzeňskou filharmóniou, kde budeme českých filharmonikov učiť balkánske rytmy. Bude to zábava, tešíme sa. 😊“
Čím všetkým si Balkansambel počas uplynulých deviatich rokov prešiel, aké dôležité míľniky máte za sebou?
„Náš najexotickejší zájazd bola India, úspešné turné sme odohrali aj v Nemecku, často hrávame v Poľsku, Česku, Maďarsku či v Rakúsku. Na Pobaltí sme boli dokonca dvakrát. Dôležitý míľnik bol projekt s folklórnym súborom z roku 2017, ktorý sme nazvali veľmi poeticky „Len tak“. Choreografie pripravil Prešovčan Štefan Mucha, s projektom sme navštívili Indiu a bolo to pre nás veľké oživenie. Momentálne pracujeme na spoločnom albume s Martinom Geišbergom, ktorý by mal vyjsť na jeseň.“
Aké koncerty vás čakajú v najbližšej budúcnosti?
„27. apríla hráme v Trenčianskych Tepliciach, v máji na festivale v Banskej Štiavnici, navštívime Stuttgart, Plzeň, Prahu a potom ideme do Žiliny. V júni nás čaká Valašské Meziříčí, festival Drienok v Mošovciach, potom Ostrava, Spišská Nová Ves a ďalšie koncerty, ktoré nájdete aj na našej webovej stránke.“
Koncert kapely Balkansambel vo Wave∼Centrum nezávislej kultúry podporil Fond na podporu umenia.
Wave si pre vás v apríli opäť pripravil bohatú nádielku zaujímavých podujatí. Z mnohých spomenieme napríklad párty Balkan Bashavel (12. 4.), diskusnú prezentáciu Pecha Kucha (13. 4.), besedu s Michalom Havranom (17. 4.), koncerty Ultrazvuk + Supa + DJ Škrupo (20. 4.) a Diego + Kvaskova (26. 4.). Viac informácií o podujatiach nájdete na webovej stránke wave.sk a na Facebooku.
Komentovať