„Musíš byť, budeš, a si prvou dámou.“ Divadlo Jonáša Záborského pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa predstavilo novú divadelnú hru, ktorou divákov vťahuje do neviditeľných životov manželiek ôsmich prezidentov. Inscenácia V dobrom aj v zlom mala svoju svetovú premiéru 28. októbra v Historickej budove.
Vznik Československej republiky v roku 1918 patril medzi najpozoruhodnejšie udalosti minulého storočia. Pre obe krajiny, Česko i Slovensko, sa stal významným míľnikom. Vďaka nemu sa mnohým naplnili sny a očakávania o vlastnom štáte a národnej svojbytnosti. 100. výročie vzniku ČSR si Divadlo Jonáša Záborského pripomína vlastným spôsobom. V novej inscenácii V dobrom aj v zlom si posvietilo na životy manželiek ôsmich prezidentov, ktorí sa na tomto poste vystriedali počas 75 rokov existencie Československa. Ide zároveň o prvú premiéru sezóny a najväčší projekt, ktorý DJZ pre tento rok pripravovalo. „Touto hrou sme sa dôstojne prihlásili k vzniku republiky, chceme prispieť svojím dielom, pretože od divadla sa v minulosti čakalo, že bude spoločensky angažované. Ja by som bol rád, ak by bolo naše divadlo spoločensky zodpovedné,“ uviedol na tlačovej konferencii riaditeľ DJZ, Ján Hanzo.
V réžii Aleny Lelkovej hra na javisku vytvára ucelenú mozaiku deviatich prvých dám, ktoré sa s touto úlohou vysporiadali každá po svojom. Ich životy potvrdzujú známy výrok – príbeh ženy je príbehom jej muža. V prípade manželiek prezidentov platí o to viac, že každá z nich sa chtiac či nechtiac musela stotožniť s politickým názorom svojho muža a zmieriť sa s jeho prácou. Od Šarloty G. Masarykovej až po Oľgu Havlovú sledujeme výrazné i menej nápadné ženské osobnosti a naprieč desaťročiami aj náhle zmeny politických režimov. Hra otvára otázku či vôbec, a ako, dokáže existovať láska v politike.
Skúmali časť histórie, o ktorej sa nehovorí
Téma mlčanlivej časti histórie žien v divadle nie je nová. Predovšetkým umelecký šéf Michal Náhlik do súboru vstupoval s motiváciou riešiť problémy ženskej duše. Jej štúdii sa v repertoári DJZ venovali viacerí autori, čo sa prejavuje aj v posledných inscenáciách. „Nikde sa nehovorí o manželkách, a toto je v tomto smere akoby prvý krok. Všade na vás dnes „vyskočí“ Československo, československé vzťahy, ale manželky sa nespomínajú. Je to zase tá neviditeľná ženská časť populácie, ktorá sa nespomína,“ vysvetlila svoje inšpirácie Iveta Škripková, ktorá je autorkou scenára, text vytvoril dramatik Ján Skála. „Táto téma, keď sa človek zahĺbi do života tých manželiek, je veľmi výnimočná, obsiahla, je historicky dokumentárna. Veľmi veľa vecí človek objaví, ktoré sú úplne neznáme, z tej odvrátenej stránky ženskej skúsenosti.“
Šarlota, Alica, Hana, Marta, Mária, Božena, Viera a Oľga. Príbehy jednotlivých žien sú podané prostredníctvom dvojice mladých ľudí, ktorí skúmajú archívne krabice s iniciálkami prvých dám, a postupne tak diváka oboznamujú s obsahom každej z nich. „Je to taký kľúč otvárania histórie a pamäte, ktorá nám je nejakým spôsobom viac alebo menej otvorená,“ objasnila režisérka inscenácie Alena Lelková.
Výročie ČSR sa týka každého z nás
Hra V dobrom aj v zlom poskytuje pohľad na časť histórie, ktorej nie je venovaná natoľko intenzívna pozornosť, akú by si mohla zaslúžiť. „Nežné“ polovičky prezidentov často ostávali v tieni svojich manželov. Mnohé z nich mali dokonca pomerne veľké rozhodovacie práva, iné naopak vôbec žiadne. „Hovorí sa o neviditeľných veciach, ktoré vlastne v tých ženských skúsenostiach sú práve prostredníctvom žien, ktoré sú zdanlivo výnimočné, ale nie sú výnimočné. Ako hovorí na konci naša postava, obyčajný tatko sa stal prezidentom, ja som sa musela stať prezidentovou dámou a vyrovnať sa s úlohou ženy. S pozíciou, čo sa od tej ženy čaká, tým, že je na výslní,“ uzatvára dramaturgička Iveta Škripková.
Aj napriek svojej tematickej rovine a spracovaniu vzniku Československa poskytuje inscenácia divákovi priestor na sebauvedomenie a pochopenie histórie vlastného národa. 100. výročie ČSR je totiž míľnikom, ktorý sa v istej miere dotýka každého z nás.
Komentovať