Kultúra Literatúra

Farkašovej Scenár ponúka priamy pohľad do vnútra staroby

Scenár je pohľadom do vnútra človeka vyrovnávajúceho sa so starobou (Foto: Petra Hartmannová)

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je zaužívaná fráza boj proti starnutiu stále viac prezentovaná ako to, po čom ľudia závratne túžia? Po prečítaní románu Scenár od Etely Farkašovej, ktorý bol v roku 2017 ocenený cenou Anasoft Litera 2018, si uvedomíte, že starnutie nie je životným negatívom. Práve naopak, ponúka odlišný a skúsenosťami napitý pohľad na svet v súčasnom časopriestore.

Etela Farkašová sa vo svojej poviedkovej a novelistickej tvorbe sústreďuje najmä na tematiku ženy, rodiny a medzigeneračných vzťahov, ktoré zohrávajú výraznú úlohu aj v obsahu románu Scenár. Čitateľovi sa kniha prihovára prostredníctvom príbehu jednej rodiny, konkrétne manželov sedemdesiat ročnej umeleckej prekladateľky a jej manžela, prírodovedca, ktorých každodenný život nám je predostretý cez rozsiahle kvetnaté opisy vnútorného sveta intelektuálnej ženy. Hrdinovia sa vyrovnávajú najmä so starobou, ktorá ale nie je vykreslená ako negatívum. Niekoľkokrát môžeme nahliadnuť do minulosti cez retrospektívne situácie.

Bolo to v poslednom roku, čo ešte mama bola s nimi, viditeľne sa strácala, raz, keď zoslabnutej, vychudnutej podávala jedlo, lyžicu za lyžicou, pomaly a trpezlivo, inak by do nej nedostala ani hlt, mama ju chytila za ruku a z ničoho nič povedala, bojím sa, že budeš mať s ním ešte veľké trápenie.”

Scenár je napísaný špecifickým spôsobom. Čitateľ je vtiahnutý do deja aj vďaka tomu, že chýba presné vyznačenie priamej reči a pred nami sa tak vynára zdanlivo uvoľnený prúd myšlienok. Obe postavy majú vrúcny vzťah k hudbe, ktorá je v príbehu prostriedkom sebareflexie, spomínania a vytvárania emócie. Hudobné motívy sú výrazne prítomné aj v procese tvorenia scenára” poslednej rozlúčky.

Vieš, pokračuje po chvíli, keď teraz držím tie noty v rukách, mám pocit, akoby to bolo len nedávno, každé poobedie som ich naháňala, najprv do učenia, potom do hry na klavíri, Maťo s Tomášom neskôr prešli na sláčiky, tak sa to u nich vyvinulo, častejšie to býva naopak… a potom hudbu celkom nechali…”

Román Scenár priblíži aj mladému čitateľovi svet ľudí, ktorí si uvedomujú svoje starnutie, ale nepripisujú mu veľkú váhu. Na jednej strane si vedia užiť zaslúžený oddych, no na strane druhej sa im stále častejšie vynárajú spomienky na situácie, ktoré naštrbili nielen medziľudské vzťahy v ich rodine, ale aj ich osobnostné vnútro. Motív hudby dodáva emóciám nový rozmer a šikovne prepletá súčasnoť s minulosťou. Absencia jednoznačnej priamej reči sa môže pri prvých stranách zdať problematická, ale časom si čitateľ zvykne na tempo rozprávania a oddelené výpovede postáv nie sú potrebné.

Kniha obsahuje tiež zbierku esejí Uvidieť hudbu a iné eseje, v ktorej sa do hlavného motívu dostáva práve klasická hudba. Celkovo v nej nájdete 6 esejí, a to: Predpriestory prvoslov (TEXTOKRUHY I.), Uvidieť hudbu (povedalo dievčatko na záhradnej terase), O “vedľajších postavách v literatúre” (TEXTOKRUHY II.), Dvojrealita, dvojprítomnosť (TEXTOKRUHY III.).

Knižná recenzia vyšla v spolupráci s kníhkupectvom Artforum Prešov.

Avatar

Petra Hartmannová

Dievča nie príliš dievčenské, ľúbiace hory, kávu (lungo bez mlieka ak by ste ma chceli pozvať) a vôňu vanilky. Srdce jej zaplesá, keď sa dostane k fotografovaniu, či k písaniu svojich pocitov a poviedok (zatiaľ) do zásuvky. Verí, že všetko, čo sa deje, sa z nejakého dôvodu diať má, a že na dobré veci si treba trpezlivo počkať (čo ale neznamená nič pre to neurobiť...).

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.