Kultúra Literatúra

Keď diabol lásku prenášal, vznikol román Majster a Margaréta

Majstrovské dielo spisovateľa s veľkým S (Foto: Ivana Šaffová)

Dielo, ktoré sa zapísalo do dejín ruskej literatúry 20. storočia. Žánrovo sa zaradiť nedá asi nikam, no ak chcete, môžete to skúsiť.  Klasika, ktorá klasikou určite nie je.  Viete, čo to ale je? Kniha, ktorú je potrebné si prečítať aspoň raz za život.

Keď nič netušiacu Moskvu prekvapí nečakaná návšteva diabla, začnú sa diať veci nevídané. Nastane chaos, panika, ľudia končia v blázinci. Istý muž, ktorý si hovorí Majster aj napriek tomu stále píše román o Pilátovi Pontskom a jeho stretnutí s Ježišom Kristom. Keď však Majster nečakane zmizne, jeho milá Margaréta sa ho rozhodne nájsť.

„Čo už – ten, kto ľúbi, musí zdieľať údel toho, koho ľúbi.“

Práve s hľadaním jej pomôže náš spomínaný hosť zo samotného pekla. Keď jej diabol, ktorý si hovorí Woland prisľúbi stretnutie s Majstrom, Margaréta sa mu upíše a stane sa jeho spoločníčkou. To ale nie je všetko, čo pri čítaní Bulgakova zažijete. O naozaj bizarné situácie sa postarajú aj Wolandovi spoločníci, ktorí váš zdravý rozum nenechajú na pokoji.

„Nikdy a o nič neproste! Nikdy a o nič, a už vôbec nie tých, čo sú silnejší ako vy!“

Moskovčania sa stanú svedkami neuveriteľných vecí a udalostí, no sú až tak zaslepení vtedajším režimom, že tomu, čo vidia, čo zažívajú, veriť nechcú. Dokonca ani po tom, čo sa doslova a dopísmena splní všetko, čo návštevníci povedali.

Kto vlastne spravuje ľudský život, ba aj všetko ostatné?

Román Majster a Margaréta bol tým najzvláštnejším, aký som kedy čítala. (Myslím to však v dobrom). Nielen postavami a celou myšlienkou, ale najmä dejom. Michail Bulgakov vás akýmsi zázračným spôsobom „vtiahne“ do príbehu, ktorý sa neustále mení a strieda. V jednej chvíli ste v ruskej reštaurácii, o chvíľu zasa na lavičke v parku a nakoniec čítate o tom, čo práve robí Pilát Pontský. Nedáva to zmysel, chcete vedieť stále viac a viac. Až napokon pochopíte všetko. Pochopíte, že aj diabol má svoju anjelskú stránku. Tá je však trochu svojská.

 „A teraz mi povedz, prečo jednostaj používaš slová dobrí ľudia? To tak voláš každého?“

„Každého,“ odpovedal väzeň. „ Na svete niet zlých ľudí.“

Trvalo veľmi dlho, kým táto kniha uzrela svetlo sveta. Autor na nej pracoval od roku 1928, no svoj prvý rukopis spálil. O tri roky neskôr sa ale vrátil k písaniu toho istého románu, tentoraz nanovo. Dokončil ho v roku 1936. Posledné zmeny urobil mesiac pred svojou smrťou. Po nej pokračovala na zdokonaľovaní príbehu autorova manželka. Kniha sa napokon stala obľúbenou u čitateľov a dnes si ju môžeme prečítať v originálnej podobe, bez cenzúry.

Recenzia vyšla v spolupráci s kníhkupectvom Artforum Prešov. 

 

Ivana Šaffová

Milá a večne usmievavá študentka Turizmu, hotelierstva a kúpeľníctva, ktorá zbožňuje dlhé rozhovory pri kávičke, písanie a prechádzky v prírode. Najradšej relaxuje pri dobrej knihe či filme. Je otvorená novým príležitostiam a všetko robí naplno a najlepšie ako vie. Deň čo deň sa snaží byť stále lepším človekom.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *