Posledné mesiace sú ukážkou talentu rôznych režisérov, ktorých mená ešte len postupne prenikajú do povedomia širokej verejnosti. Spomenúť treba režisérov ako Gareth Edwards (Rogue One) alebo Damien Chazelle (La La Land). Avšak klasici vo svojom remesle sa tiež dožadujú slova a vo svojej práci naplno napredujú. Režisér Gore Verbinski si urobil v kinematografii meno už v roku 2002. Vtedy natočil kultový remake hororu Kruh. Po pätnástich rokoch a po úspešnej práci na druhom a treťom dieli Pirátov z Karibiku sa opäť vrátil k mysterióznej tvorbe. Spolupráca so sieťou kín CINEMAX umožnila redakcii Unipo Press pozrieť sa na jeho najnovšiu snímku s názvom Liek na život hneď v premiérový deň.
Lockhart, mladý a ambiciózny manažér úspešnej firmy sa popri ceste za povýšením zamotá do problémov. Jeho nadriadení mu dajú možnosť zachrániť sa tým, že vycestuje do sanatória vo Švajčiarsku. Nie však rekreačne. Zakladateľ a šéf jeho firmy sa tam lieči spolu s mnohými ďalšími milionármi a biznismenmi z celého sveta a z listu, ktorý svojim kolegom zaslal, jasne vyplýva, že sa nechce vrátiť späť. To môže mať na budúcnosť firmy katastrofálny dopad. Lockhart sa dostane k šéfovi na dosah, avšak dopravná nehoda zmarí jeho plány a razom sa aj on stane pacientom. Netrvá dlho, kým si uvedomí, že v sanatóriu čosi nie je v poriadku. Postupom času sa zahĺbi do jeho tajomstiev a túžba dostať sa preč prudko narastá.
Herecké výkony sú jednou z najpozitívnejších zložiek celej snímky. Predstavitelia hlavných postáv stvárňujú ich charaktery s dôrazom na každú črtu, ktorá ich postavy robí tým, čím sú. Dane DeHaan ako Lockhart budí dojem workoholického egoistu a kariéristu a ani rôzne dramatické situácie zasahujúce jeho postavu nijako nevplývajú na jeho výkon negatívne a nenarúšajú ho. Jason Isaac úlohu charizmatického a navonok prívetivého antagonistu drží pevne v rukách a až do kľúčových momentov jeho postava mätie diváka a drží ho v napätí.
Pútavým prvkom na filme Liek na život je jeho farebná paleta. Od prvých scén sa snímka nesie v chladných a bledých farbách prevažne zelených odtieňov. Divák sa dostáva do melanchólie a pociťuje napätie už od začiatku. Farba sa však prísne nedrží len chladných odtieňov, vo filme sa prispôsobuje atmosfére konkrétnej scény, čím sa režisér dômyselne pohráva s divákom a jeho prístupom k filmu. Striedavo ho uvoľňuje alebo dostáva do napätia.
Film je po technickej stránke spracovaný veľmi kvalitne, čoho dôkazom je okrem kvalitnej postprodukcie napríklad aj prepracovaná kamera. Jeho slabou stránkou je však scenár. Jeho autor, Justin Haythe, síce divákom ponúka zaujímavé myšlienky na zamyslenie, ako napríklad kritika workoholizmu a dnešnej spoločnosti náhliacej sa za peniazmi, no film, ktorý vo svojich prvých dvoch tretinách vyzerá ako originálny a precízny psychologický prierez ľudského charakteru, sa razom vyvinie do fantasy klišé, ktorým sa uzavrie. To sa, pravda, objaví až v záverečných sekvenciách, no práve v dôsledku toho sa vytráca pozitívny dojem z filmu ako celku.
Verbinski sa dôsledne hrá s emóciami divákov a nikam sa neponáhľa. Napätie a jednotlivé zvraty dávkuje pomaly. Tak to je aspoň v prvých dvoch tretinách filmu. Lenže zdržanlivosť ku koncu filmu ustupuje a náhle sa začne všetko objasňovať. Prudká zmena dynamiky a rýchly záver filmu na jednej strane pôsobí oproti pomaly plynúcej väčšine filmu ako výrazné akčné a napínavé vyvrcholenie, no na druhej strane to vyzerá tak, akoby tvorcov tlačil čas a museli film čo najskôr ukončiť.
Viackrát sa vo filme objavuje retrospektíva, ktorá dopĺňa nielen základný príbeh, ale aj pozadie postavy. V prípade prvého zmieneného to dopomáha udržiavať diváka v strehu, no v prípade druhého to na dej nijako výrazne nevplýva a dopĺňa len minulosť hlavnej postavy, bez ktorej by sa snímka zaobišla a jej neprítomnosť by na príbeh nemala žiaden vplyv.
Liek na život zaujme diváka tajomnosťou a náhlymi zvratmi, ktoré nanešťastie v záverečných minútach poškodí unáhlené a rušivé vyvrcholenie. Gore Verbinski svojím novým filmom dokazuje, že aj napriek pätnásťročnej odmlke od jeho poslednej mysterióznej snímky je stále schopný natočiť kúsok naplnený napätím a že jeho schopnosť napínať diváka sa nepominula, avšak na tomto filme je jasne viditeľné, že práca na fantasy a rodinných filmoch na ňom zanechala silnú stopu.
Komentovať