Americkí vedci zistili, že literárna súťaž Medziriadky organizuje aj autorské čítania, ktorých sa tento rok zúčastnila aj známa slovenská autorka Vanda Rozenbergová a účastníčka súťaže Medziriadky Natália Hamadejová. Áno, aj výskumom by sme sa mohli zaoberať, ale myslím si, že v tomto prípade vedcov nahradila Tina Uhríková ako moderátorka celého čítania a taktiež zástupkyňa optického združenia Medziriadky.
Báseň ako prvá prečítala Natália, ktorá sa predstavila ako rodáčka z Michaloviec. Cieľ jej básne s názvom Sivá je na zamyslenie. Človeku by ani nenapadlo, ako sa musí nad takou básňou zamýšľať, aby pochopil, o čo v nej ide a ako sme sa učili na základných školách, na čo básnik myslí. Druhou v poradí bola slovenská autorka a niekoľkonásobná finalistka ceny Anasoft litera Vanda Rozenbergová, ktorá predstavila úryvok z novej knihy „spoločný nočný mier.“ Ďalej už nasledovala prvá otázka, ktorá sa týkala priamo pohľadov ktoré majú pozvané spisovateľky na súťaž Medziriadky. „Dzive, ale nemám rada súťaženie. Ide skôr o spätnú väzbu, ktorú mi umožnia čitatelia. Iste, kritiku vnímam ako niečo pozitívne, niečo od čoho sa môžem v budúcnosti odraziť a zlepšiť to. Jednoznačne odchádzam z Medziriadkov iná, akoby mi do vaku nabalili skúsenosti a zážitky“, komentovala Natália.
Literárne súťaže ktorých sa Vanda zúčastnila neobsahovali súťaž Medziriadky. Ľadovec, ktorý ale musela prekonať bol zakorenený v kancelárii kde chodievala po nociach písať, hlavne kvôli súkromiu a pretože chcela aby jej básne o ktorých si myslela že nikdy ničím neprispejú do sveta kníh, chytili za srdce nejedného čitateľa.
Množstvo otázok sa upínalo na tému, či je pre autorky dôležité komunikovať myšlienky pomocou písania alebo chytiť za srdce čitateľa. Natália sa vyjadrila, že je to pre ňu spôsob terapie, ktorý nesie v sebe posolstvo a prostredníctvom svojich myšlienok ich chce ďalej posunúť svetu. Ňou inšpirovaná bola aj Vanda, ktorá ale zdôraznila, že publikum nevníma a hlavné je, aby to bavilo ju.
Otázkou spirituality sa Vanda veľmi nezapodievala a jednoducho reagovala, že verí v Boha. „Óm“ ako súčasť spirituality naopak Natália vníma ako celoživotný projekt a bude to pre ňu večné spoznávanie.
Ôsma otázka sa priamo dotýkala literárneho vkusu daných hostiek. Prvá sa otázky zmocnila Vanda, ktorá už od začiatku apelovala na to, že rada číta Alberta Camusa a taktiež ho považuje aj za literárneho sex symbola s čím súhlasila aj Natália. Racionálna Naty však dodala, že obľubuje aj filozofiu, fikciu a naposledy čítala Hobita. Súčasťou publikovania je pre obidve spisovateľky najdôležitejší vnútorný pocit, ktorý však musí byť dostatočne silný. Šancu na samostatné vyjadrenie dostala Vanda, ktorá uviedla, že je niekedy príliš lenivá na kontrolu textu a vždy je iný proces, ale nikdy nie je nič ukončené. Tvoriť obidve začali, už keď boli malé. Ťarbavá a hlboká básnička o dážďovke, ktorú napísala Natália, keď mala asi 6 rokov, rozveselila atmosféru online čítania. Unikátny text o bratovi zase spomenula Vanda. Ústupom času však priznala, že texty o bratovi neboli vôbec pekné a do dnešného dňa sa mu za ne ospravedlňuje. Výberom krátkych básní v rámci záverečného čítania ohúrila najme Natália, ktorej báseň bola inšpirovaná priamo Camusom a absurdizmom. Známa kniha „spoločný nočný mier“ obsahovala aj báseň, ktorú prečítala Vanda a ktorá jasne zanechala voľný priechod myšlienkam na záver. Želanie na koniec všetkých príjemne naladilo a spríjemnilo pondelkový večer.
Autorka: Michaela Dunajská
Komentovať