Vlakvedúca prešla všetky vagóny, aby cestujúcim oznámila, že na trase Sabinov – Veľký Šariš bude vlaková doprava nahradená autobusovou. Jej prístup však nebol správny. Nato, aby upriamila pozornosť všetkých pasažierov, mala deň vopred nahrať podcast, ktorý by na tento problém dostatočne upozornil. Ale viem. Božie cesty sú nevyspytateľné a vlakové trate niekoľkonásobne. Nedalo sa to predvídať a prípadne nahrávanie podcastu vo vlaku, by bolo z technického hľadiska zložité. Stále však mohla natočiť video na TikTok. Pri tanci s rušňovodičom by zaznel voiceover, ktorý by oznámil výluku a jej príčiny. Samozrejme, s hudobným podkladom a videom rozdeleným napoly. Na druhej polovici by sa prehrával Let’s Play, aby sa divák nenudil a nestratil pozornosť.
Namiesto toho, aby to urobila podľa mojich návrhov, sa rozhodla vybrať si cestu minulého storočia. A výsledok? Väčšina cestujúcich oznam nepostrehla, keďže mali slúchadlá a po odstavení vlaku, ostali nemo sedieť. Informácie o náhradnej doprave im tak museli byť povedané opätovne. Pričom z takého videa na TikToku sa s dobrým prevedením vie stať aj viral. To znamená, že z príspevku o výlukách by mohol byť hit internetu. Miesto toho sú výluky hitom len na stránke ZSSK. Dajme to však teraz na vedľajšiu koľaj.
Každé ráno hľadám svoje bezdrôtové slúchadlá. Počas spánku mi vypadnú ako tínedžeri večer z domu a rozdelia sa každý svojou cestou ako ich rodičia. S rozsvietenou baterkou ich nájdem a dám dokopy. Tak ako dá dokopy stredoškoláčku a muža v strednom veku ich nemanželské dieťa. Ráno mám v očiach kapre. Tak početné, že by som nimi na Vianoce nakŕmil aj 12 rodín. A keď už sme pri tom kŕmení (po angl. feed), po dokončení ranných úkonov, sa zvyknem pozrieť na Instagram. Možno niekedy aj pri ich vykonávaní. Je to cvik. A ten netreba zanedbávať. Scrollovaním príspevkov a storiek si človek trénuje svoje hladkanie. To je dôležité pri výchove detí. A kým ich ešte nemám, tak využívam všetok voľný čas na čo najlepšiu prípravu. Ďalšou výhodou je, že človeku rýchlejšie zbehne čas a ani nevie ako a zrazu mešká na vlak.
Je október a teploty sú nízko ako humor Andyho Krausa či pozornosť generácie Z. K tomu zvykne fúkať aj chladný vietor. A aby som nedostal prievan, mám počas utekania na stanicu v ušiach vložené slúchadlá. Prievan nemám rád ani v mozgu, a preto mi v nich hrá nejaký podcast. Ten si nechávam zapnutý aj počas cesty vlakom a detailne sa sústredím na každé slovo v ňom povedané.
Dnes tomu nie je inak. Okej no, píšem pri tom aj tento text a občas mi pri počúvaní ujde nejaké slovíčko, ale stále sa chytám. Napríklad v Dobrom ráne teraz zaznelo, že nová vláda bude naďalej vojensky podporovať Ukrajinu. Vidíte, stále som in. Stíham viac vecí naraz a každú obstojne. Dokonca sledujem aj cestu a práve sme… Prepáčte, musím vystupovať, vraj sú výluky na trase Sabinov – Veľký Šariš.
Komentovať