FF, PU, Prešov — Vo štvrtok 22. novembra 2018 zavítal na pôdu Inštitútu filozofie PU celoslovensky známy doktor práva Branislav Fábry, ktorý v súčasnosti pôsobí na UK v Bratislave, aby prešovským študentom predstavil svoju prednášku na tému Právo na mier v medzinárodnom práve a idea mieru v kantovej filozofii. Fábry sa vo svojom výstupe zaoberal mimoriadne aktuálnymi témami v súvislosti s ohrozovaním globálneho mieru, pričom východiská z tejto nebezpečnej situácie (okrem iného) nachádzal v rôznorodých filozofických dielach, avšak predovšetkým sa opieral o známu publikáciu nemeckého idealistu Immanuela Kanta s názvom „K večnému mieru“.
Prešovské auditórium si malo možnosť v rámci tejto prednášky vypočuť názory renomovaného právneho odborníka na témy, ktoré sa dotýkajú každého z nás. Najmä v dnešnej Európe akoby mnoho ľudí zabudlo oceniť hodnotu mieru, ktorý naši predkovia krvopotne vybojovali v dvoch svetových vojnách. V súčasnosti sa objavuje hneď niekoľko udalostí, ktoré podľa Fábryho nútia laickú i odbornú verejnosť opätovne otvárať témy súvisiace s vojnou a mierom.
Jednou z takýchto udalostí je nepochybne čoraz agresívnejšia rétorika politických predstaviteľov, ktorí často pre zvýšenie svojej popularity u domáceho voličstva zahadzujú prvky slušného správania a diplomacie, pričom bezhlavo (a mnohokrát aj bez dôkazov) obviňujú cudzie štáty z vykonávania protištátnej činnosti. Slovník vyvolávajúci konfrontačnú politiku podľa Fábryho môžeme badať naprieč celým svetom, pričom tento fenomén narástol najmä po zvolení amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý je vo všeobecnosti známy svojimi agresívnymi a nepremyslenými výrokmi na adresu svojich partnerov. Ako kľúčové slovo označil Fábry v tejto súvislosti pojem „ultimátum“, pričom poukázal najmä na jeho nebezpečenstvo pri ľahkovážnom užívaní v medzinárodnom práve, nakoľko sa v diskurze jedná o poslednú výzvu pred začatím priamych bojových akcií.
Druhým vážnym problémom v súvislosti s mierom na svete je podľa Fábryho masívne zbrojenie, ktorého sme dnes svedkami doslova v priamom prenose. Preteky vo výrobe zbraní, zdokonaľovaní vojenskej techniky a podpore vojsk sú celosvetovým fenoménom, pričom nemenej vážnou hrozbou je aj súčasný jadrový arzenál mnohých štátov vo svete, ktorý by dokázal zničiť život na celej Zemi. Aj z toho dôvodu by sme mali my, občania, tlačiť na národné štáty, aby prestali s týmto hazardovaním s našimi životmi, nakoľko slovami Fábryho: „budúci globálny konflikt môže byť úplne posledným,“ odkazujúc pritom na možné vyhladenie človečenstva zbraňami hromadného ničenia.
Náš vzácny hosť sa vyjadril aj k problematike vzťahu medzi štátom a nadnárodnými korporáciami. Krajiny akoby začali strácať v mnohých prípadoch svoje zvrchované postavenie nad ekonomickými gigantmi, ktorý nielenže lobujú u politikov, aby presadili zákony im vyhovujúce, ale často aj priamo ovplyvňujú zahraničnú politiku národných štátov. Tie potom strácajú suverenitu nad mnohými oblasťami, čím v konečnom dôsledku trpíme my, bežní občania. Vzniká tu aj nebezpečenstvo, že pod vplyvom oligarchov a globálnych firiem budú vznikať vojny s cieľom nahromadenia ešte väčšieho majetku pre tieto spoločnosti, pričom celá zodpovednosť zostane na pleciach ovplyvnených politikov. Ako dôkaz použil Fábry nárast počtu tzv. súkromných bezpečnostných služieb, ktoré v niektorých krajinách pomaly nahrádzajú legitímne represívne zložky (pozn. autora v Juhoafrickej republike je počet príslušníkov SBS už vyšší ako je počet policajtov).
Fábry počas svojho výstupu otvoril aj ďalšie zaujímavé témy ako napr. pojem “tyranovražda”, federalizmus ako kľúč k večnému mieru, či slovenská legislatíva v kontexte mieru aj s návrhom autora na jej zmenu. Jeho kompletnú prednášku si môžete pozrieť v nasledujúcom odkaze:
Komentár študenta politológie Mareka Bendíka k vojenskej intervencii jednotiek NATO do Juhoslávie v roku 1999 na margo prednášky doktora Fábryho
„Podľa môjho názoru, bombardovanie Juhoslávie v roku 1999 bolo medzinárodným aktom, ktorý sa nemal uskutočniť. Vtedajšie problémy medzi etnickými skupinami na Balkáne sa dali riešiť aj mierovými spôsobmi, ktoré by mali naozaj humanitárny charakter, napr. diplomatické vyjednávanie s medzinárodným spoločenstvom, ekonomické sankcie, zvýšenie politického tlaku a podobne. Z pohľadu Slovenska v súvislosti s povolením preletu jednotiek NATO cez naše územie však išlo o inú vec. Musíme zobrať na zreteľ dobovú politickú a medzinárodnú situáciu, v ktorej sa naša krajina nachádzala. Vtedajšia slovenská vládna garnitúra na čele s Mikulášom Dzurindom, v snahe nekomplikovať si už aj tak sťažené integračné snahy do NATO zdedené po Mečiarovej vláde, si nemohla dovoliť nepodporiť NATO a istá miera servility bola v tomto prípade namieste.
Takzvané humanitárne bombardovanie teda považujem principiálne za zlú možnosť riešenia sporu, avšak z hľadiska vtedajšej integračnej snahy Slovenska, považujem našu podporu NATO v tejto veci za pragmatické rozhodnutie. Patriť k Západu vtedy bolo pre nás Slovákov kľúčové aj za cenu podpory tohto nesprávneho rozhodnutia. Domnievam sa, že naša príslušnosť k Západu by mala byť kľúčová a viditeľná priorita aj v súčasnej dobe, aj v situácii, ak budeme vystavení podobným kontroverzným rozhodnutiam. Dnes je to pritom oveľa záväznejšie, nakoľko sme už stabilnými členmi Severoatlantickej aliancie a princíp kolektívnej obrany funguje len v prípade, ak každý člen dodržiava svoje záväzky.“
Komentovať