V rámci Prešovskej univerzity sa môžu študenti aj vysokoškolskí pedagógovia prostredníctvom vzdelávacích a univerzitných programov dostať do najrôznejších kútov nášho sveta. Zväčša sme si zvykli, že ide o európske krajiny, poprípade Rusko či Čínu, avšak nášmu pedagógovi Michalovi Cirnerovi (Inštitút politológie) sa naskytla špeciálna príležitosť navštíviť tajuplnú Afriku, konkrétne štát Keňa. O tom, ako vníma rozdiely medzi Prešovom a metropolou Nairobi, ako aj medzi samotnými životmi bežných občanov sa môžete dočítať v našom rozhovore.
Aký bol váš cieľ cesty?
Je bežnou praxou, že vysokoškolskí učitelia sa ako vedecko-výskumní pracovníci zapájajú do rôznych grantových projektov, alebo absolvujú stáže či výskumné pobyty rôzneho typu. V rámci projektu o globálnom a rozvojovom vzdelávaní, ktorý finančne podporuje Slovak Aid – program slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, bolo potrebné absolvovať krátku stáž na univerzite v Keni. Som rád, že som mal možnosť spoznať niečo pre našinca doslova cudzokrajné.
Ako by ste zhodnotili tamojšiu univerzitu? V čom je podobná a v čom sa líši od UNIPO?
Tak ako na Slovensku, aj v Keni je školstvo finančne poddimenzované. Rozdiel je v tom, že Keňu môžeme považovať za krajinu tretieho sveta, za rozvojový štát, a to sa prejavuje na horšej infraštruktúre univerzity oproti Slovensku. Nepostrehol som nijaké zásadné rozdiely v školskom systéme. Keňa bola britskou kolóniou, a preto tam badať mnoho podobných čŕt s európskym školstvom. Akurát je tam oveľa viac študentov, teda vyučovacie miestnosti sú plné. Vyučuje sa výlučne po anglicky, pretože angličtina je jedným z dvoch oficiálnych jazykov v krajine.
Všetky dokumenty a nápisy sú v anglickom jazyku a každý hovorí plynule po anglicky. Keďže v Nairobi je väčšinou (až na obdobie dažďov) príjemné slnečné počasie so stálou teplotou do 25°C, na univerzite sa môžete cítiť ako na letnej škole. Študenti majú k dispozícii množstvo parkov a oddychových zón, dvere do tried sú aj počas výučby otvorené dokorán, takisto ako okná. S nadnesením by sme mohli povedať, že univerzita je veľmi otvorená, ale to má súvis aj s povahou Keňanov, sú to milí a usmievaví ľudia, ktorí sa väčšinou nikde neponáhľajú, vždy majú čas na rozhovor a stres je asi pre nich niečím neprirodzeným. Má to aj svoje nevýhody, oni tomu hovoria kenský čas. To znamená, že meškanie alebo nedodržiavanie dohodnutých časov nemusí byť ničím výnimočným, i keď ja som podobné zážitky nemal.
Mali ste možnosť stretnúť sa osobne aj so študentmi? Sú iní než my?
So študentmi sme komunikovali, dokonca nás sprevádzali po univerzite a pomáhali nám. Myslím, že vzhľadom na sociálne pomery sú viac vďační za to, že môžu študovať, štúdium berú vážne a očakávajú, že im pomôže v budúcnosti, aby sa uplatnili a žili lepšie ako ich rodičia. Keďže na verejných vysokých školách sa robia veľmi prísne a byrokratické prijímacie konania a počet miest je obmedzený, pretože v krajine je veľmi veľa mladých ľudí, štúdium sa berie zodpovednejšie. Ďalším dôvodom je, že finančne a inak môže študenta podporovať celá rodina, čo je obrovským záväzkom. Ak si na Slovensku predstavíme niekoho z chudobných pomerov, to je nič oproti Keni. Mnoho ľudí je tam ešte negramotných, žijú biedne, musia kilometre vo vidieckych oblastiach chodiť po vodu a deti, ak chcú chodiť do školy, musia skoro ráno tiež prejsť niekoľko kilometrov, aby sa do školy dostali. Preto si vážme, čo máme, i keď do dokonalosti to má i u nás ďaleko.
Ako by ste zhodnotili život v tamojšom meste v porovnaní s Prešovom? Nezažili ste tzv. kultúrny šok?
Nairobi sa nedá porovnať s Prešovom. Je to veľkomesto, oficiálne s 2,5 miliónmi obyvateľov, ale každý nám povedal, že je to iste viac ako 5 miliónov. Vidieť tam neriadenú výstavbu nových bytových domov, mesto sa rýchlo rozrastá z roka na rok. Je tam problém s pozemkami. Centrum mesta je s výškovými budovami, mrakodrapmi, sídlia tam mnohé banky, známe obchodné značky, fastfoody, ktoré sú úplne bežné v euroatlantickom priestore, v tomto je globalizácia čarovná. V Nairobi sa však nachádza aj „slum“, obrovská chudobná štvrť, ktorá sa podobá niektorým osadám na východnom Slovensku. Ako každé veľké mesto, je to mesto kontrastov, navyše mesto v centrálnej Afrike. Je tam problém s vodou (ale to v celej krajine), môžu tam byť výpadky elektriny, problém je aj s wi-fi pripojením na mnohých miestach, je tam smog a vysoká prašnosť, pretože v meste je veľké množstvo automobilov a prostriedky verejnej dopravy sú veľmi zastarané.
Čo sa týka dopravy, je to chaos, neexistujú žiadne pravidlá, vodiči po sebe trúbia, prechádzajú z jedného jazdného pruhu do druhého, nedodržiava sa rýchlosť, neexistujú prechody pre chodcov a semafory, ak niekde sú, väčšinou sú vypnuté. Na každom kruhovom objazde sú síce policajti, ale dopravu neriadia, iba sa prizerajú. Keňania sú zvyknutí jesť rukami, a to aj v univerzitnej kantíne. Ku všetkému pijú čaj alebo kávu s mliekom. Vo večerných a nočných hodinách nám neodporúčali vychádzať na prechádzky, pretože v meste je pomerne vysoká kriminalita. Pre aspoň trochu rozhľadeného človeka s všeobecným prehľadom to nemôže znamenať kultúrny šok.
Plánujú aj Keňania navštíviť našu univerzitu? Ak áno, za akým účelom, a ak nie, robia sa iniciatívy, aby sa to zmenilo?
Pokiaľ viem, toto je už piate pokračovanie podobných projektov a vždy je stáž obojstranná, to znamená, že nielen slovenskí akademici navštevujú Keňu, ale aj kenskí akademici prichádzajú na Slovensko. V projekte sú okrem Prešovskej univerzity zapojené aj ďalšie dve slovenské verejné vysoké školy, takže je predčasné povedať, či prídu prednášať aj na našu univerzitu, ale s istotou viem povedať, že navštívia Slovensko začiatkom roka 2019.
Ako hodnotíte návštevu tamojšej „pobočky“ OSN?
Pre mňa ako politológa mala táto návšteva mimoriadny význam. Sídlo OSN je aj pomerne blízko vo Viedni a v Európe ešte v Ženeve, ale predsa len OSN na africkom kontinente – to je čosi špecifické a aj bolo. Zrazu sa človek cíti byť súčasťou väčšieho celku, nielen Slovákom, ale akýmsi svetoobčanom, vzbudzuje to vo vás pocit spolupatričnosti, humanizmu a spätosť človeka s prírodou a celou našou planétou Zem. Aj keď si ako politológ uvedomujem mnohé nedostatky OSN, bola to silná emócia – akoby som v jednej chvíli súčasne cítil malosť a slabosť jednotlivca a zároveň veľkosť a silu ľudstva.
Je tu možnosť aj pre študentov vycestovať do Afriky pre univerzitné účely?
Tieto možnosti existujú, na tamojšej univerzite študujú napríklad študenti z Nemecka, ale najmä z okolitých afrických štátov ako Uganda, Tanzánia a podobne. Musím však podotknúť, že je nutné mať dobrodružnú povahu a pripraviť sa, že idete do iného sveta, odlišného nielen nižšou životnou úrovňou, ale aj kultúrne a spoločensky.
Komentovať