Kultúra Rozhovory

Michal Cirner o jeho návšteve Kene: “Je nutné mať dobrodružnú povahu a pripraviť sa, že idete do iného sveta”

Michal Cirner pred kenskou univerzitou (Foto: Facebook Inštitútu politológie)

V rámci Prešovskej univerzity sa môžu študenti aj vysokoškolskí pedagógovia prostredníctvom vzdelávacích a univerzitných programov dostať do najrôznejších kútov nášho sveta. Zväčša sme si zvykli, že ide o európske krajiny, poprípade Rusko či Čínu, avšak nášmu pedagógovi Michalovi Cirnerovi (Inštitút politológie) sa naskytla špeciálna príležitosť navštíviť tajuplnú Afriku, konkrétne štát Keňa. O tom, ako vníma rozdiely medzi Prešovom a metropolou Nairobi, ako aj medzi samotnými životmi bežných občanov sa môžete dočítať v našom rozhovore.

Aký bol váš cieľ cesty?

Je bežnou praxou, že vysokoškolskí učitelia sa ako vedecko-výskumní pracovníci zapájajú do rôznych grantových projektov, alebo absolvujú stáže či výskumné pobyty rôzneho typu. V rámci projektu o globálnom a rozvojovom vzdelávaní, ktorý finančne podporuje Slovak Aid – program slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, bolo potrebné absolvovať krátku stáž na univerzite v Keni. Som rád, že som mal možnosť spoznať niečo pre našinca doslova cudzokrajné.

Ako by ste zhodnotili tamojšiu univerzitu? V čom je podobná a v čom sa líši od UNIPO? 

Tak ako na Slovensku, aj v Keni je školstvo finančne poddimenzované. Rozdiel je v tom, že Keňu môžeme považovať za krajinu tretieho sveta, za rozvojový štát, a to sa prejavuje na horšej infraštruktúre univerzity oproti Slovensku. Nepostrehol som nijaké zásadné rozdiely v školskom systéme. Keňa bola britskou kolóniou, a preto tam badať mnoho podobných čŕt s európskym školstvom. Akurát je tam oveľa viac študentov, teda vyučovacie miestnosti sú plné. Vyučuje sa výlučne po anglicky, pretože angličtina je jedným z dvoch oficiálnych jazykov v krajine.

Všetky dokumenty a nápisy sú v anglickom jazyku a každý hovorí plynule po anglicky. Keďže v Nairobi je väčšinou (až na obdobie dažďov) príjemné slnečné počasie so stálou teplotou do 25°C, na univerzite sa môžete cítiť ako na letnej škole. Študenti majú k dispozícii množstvo parkov a oddychových zón, dvere do tried sú aj počas výučby otvorené dokorán, takisto ako okná. S nadnesením by sme mohli povedať, že univerzita je veľmi otvorená, ale to má súvis aj s povahou Keňanov, sú to milí a usmievaví ľudia, ktorí sa väčšinou nikde neponáhľajú, vždy majú čas na rozhovor a stres je asi pre nich niečím neprirodzeným. Má to aj svoje nevýhody, oni tomu hovoria kenský čas. To znamená, že meškanie alebo nedodržiavanie dohodnutých časov nemusí byť ničím výnimočným, i keď ja som podobné zážitky nemal.

Mali ste možnosť stretnúť sa osobne aj so študentmi? Sú iní než my?

So študentmi sme komunikovali, dokonca nás sprevádzali po univerzite a pomáhali nám. Myslím, že vzhľadom na sociálne pomery sú viac vďační za to, že môžu študovať, štúdium berú vážne a očakávajú, že im pomôže v budúcnosti, aby sa uplatnili a žili lepšie ako ich rodičia. Keďže na verejných vysokých školách sa robia veľmi prísne a byrokratické prijímacie konania a počet miest je obmedzený, pretože v krajine je veľmi veľa mladých ľudí, štúdium sa berie zodpovednejšie. Ďalším dôvodom je, že finančne a inak môže študenta podporovať celá rodina, čo je obrovským záväzkom. Ak si na Slovensku predstavíme niekoho z chudobných pomerov, to je nič oproti Keni. Mnoho ľudí je tam ešte negramotných, žijú biedne, musia kilometre vo vidieckych oblastiach chodiť po vodu a deti, ak chcú chodiť do školy, musia skoro ráno tiež prejsť niekoľko kilometrov, aby sa do školy dostali. Preto si vážme, čo máme, i keď do dokonalosti to má i u nás ďaleko.

Michal Cirner v spoločnosti kenskej delegácie (Foto: Facebook Inštitútu politológie)

Ako by ste zhodnotili život v tamojšom meste v porovnaní s Prešovom? Nezažili ste tzv. kultúrny šok?

Nairobi sa nedá porovnať s Prešovom. Je to veľkomesto, oficiálne s 2,5 miliónmi obyvateľov, ale každý nám povedal, že je to iste viac ako 5 miliónov. Vidieť tam neriadenú výstavbu nových bytových domov, mesto sa rýchlo rozrastá z roka na rok. Je tam problém s pozemkami. Centrum mesta je s výškovými budovami, mrakodrapmi, sídlia tam mnohé banky, známe obchodné značky, fastfoody, ktoré sú úplne bežné v euroatlantickom priestore, v tomto je globalizácia čarovná. V Nairobi sa však nachádza aj „slum“, obrovská chudobná štvrť, ktorá sa podobá niektorým osadám na východnom Slovensku. Ako každé veľké mesto, je to mesto kontrastov, navyše mesto v centrálnej Afrike. Je tam problém s vodou (ale to v celej krajine), môžu tam byť výpadky elektriny, problém je aj s wi-fi pripojením na mnohých miestach, je tam smog a vysoká prašnosť, pretože v meste je veľké množstvo automobilov a prostriedky verejnej dopravy sú veľmi zastarané.

Čo sa týka dopravy, je to chaos, neexistujú žiadne pravidlá, vodiči po sebe trúbia, prechádzajú z jedného jazdného pruhu do druhého, nedodržiava sa rýchlosť, neexistujú prechody pre chodcov a semafory, ak niekde sú, väčšinou sú vypnuté. Na každom kruhovom objazde sú síce policajti, ale dopravu neriadia, iba sa prizerajú. Keňania sú zvyknutí jesť rukami, a to aj v univerzitnej kantíne. Ku všetkému pijú čaj alebo kávu s mliekom. Vo večerných a nočných hodinách nám neodporúčali vychádzať na prechádzky, pretože v meste je pomerne vysoká kriminalita. Pre aspoň trochu rozhľadeného človeka s všeobecným prehľadom to nemôže znamenať kultúrny šok.

Plánujú aj Keňania navštíviť našu univerzitu? Ak áno, za akým účelom, a ak nie, robia sa iniciatívy, aby sa to zmenilo?

Pokiaľ viem, toto je už piate pokračovanie podobných projektov a vždy je stáž obojstranná, to znamená, že nielen slovenskí akademici navštevujú Keňu, ale aj kenskí akademici prichádzajú na Slovensko. V projekte sú okrem Prešovskej univerzity zapojené aj ďalšie dve slovenské verejné vysoké školy, takže je predčasné povedať, či prídu prednášať aj na našu univerzitu, ale s istotou viem povedať, že navštívia Slovensko začiatkom roka 2019.

Tradičné stolovanie (Foto: Facebook Inštitútu politológie)

Ako hodnotíte návštevu tamojšej „pobočky“ OSN?

Pre mňa ako politológa mala táto návšteva mimoriadny význam. Sídlo OSN je aj pomerne blízko vo Viedni a v Európe ešte v Ženeve, ale predsa len OSN na africkom kontinente – to je čosi špecifické a aj bolo. Zrazu sa človek cíti byť súčasťou väčšieho celku, nielen Slovákom, ale akýmsi svetoobčanom, vzbudzuje to vo vás pocit spolupatričnosti, humanizmu a spätosť človeka s prírodou a celou našou planétou Zem. Aj keď si ako politológ uvedomujem mnohé nedostatky OSN, bola to silná emócia – akoby som v jednej chvíli súčasne cítil malosť  a slabosť jednotlivca a zároveň veľkosť a silu ľudstva.

Je tu možnosť aj pre študentov vycestovať do Afriky pre univerzitné účely?

Tieto možnosti existujú, na tamojšej univerzite študujú napríklad študenti z Nemecka, ale najmä z okolitých afrických štátov ako Uganda, Tanzánia a podobne. Musím však podotknúť, že je nutné mať dobrodružnú povahu a pripraviť sa, že idete do iného sveta, odlišného nielen nižšou životnou úrovňou, ale aj kultúrne a spoločensky.

 

Avatar

Róbert Király

Študent 2. ročníka na Mgr. stupni FF UNIPO v odbore politológia
"Hoc s tvojim názorom nemusím absolútne súhlasiť, tak položím aj život za to, aby si ho mohol slobodne povedať" (Voltaire)

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.