Takto nejako ospevovali recenzenti návrat replikantov v pokračovaní kultového Blade Runnera. Je „2049-tka“ ozaj taká skvelá? Je to výborný film, atmosférická vedecká fikcia a hodnotné pokračovanie noir balady Ridleyho Scotta, ale…
… neprepíše dejiny sci-fi žánru. V tom sa síce mnohí recenzenti zhodli, ale mohli by sa mýliť. Poporiadku. V roku 1982 dostávame adaptáciu diela významného sci-fi autora Phillipa K. Dicka s názvom Blade Runner. V kníhkupectvách ho hľadajte skôr pod názvom Snívajú androidi o elektrických ovečkách?. Nízky rozpočet, vtedy ešte nie úplne populárny Ford (čakala ho ešte šiesta epizóda Star Wars a Indiana Jones) v hlavnej úlohe, zvláštna, no mrazivo autentická hudba od Vangelisa v pozadí. Filmu sa tlieskalo. Vo Warner Bros. sa však v priebehu rokov rozhodli film niekoľkokrát mierne upravovať. Preto dnes máme päť rôznych verzií. Tou (vraj) najlepšou je tzv. Final Cut, ktorý schválil aj samotný Ridley Scott. Túto verziu odporúčam zo všetkých najviac. Schválil ju režisér, ubudlo nudné komentovanie v podaní Harrisona Forda i romantický záver. Kozmetické zmeny, iste, no Final Cut je ozaj finálny.
Blade Runner je populárny dodnes. Najmä svojou nadčasovou témou a, na obdobie jeho vzniku, aj krásnym vizuálom. Veď kto by sa aj dnes nezamyslel nad tým, čo je to vlastne byť človekom. Je možné, aby bol android viac človekom ako človek? Taká je tvorba Phillipa K. Dicka. Málo vesmírneho neporiadku, málo stíhačov a bojov, málo vybuchujúcich planét. Taký je Blade Runner starý i nový. Ak by vám toto v sci-fi chýbalo, na poetickosť Blade Runnera rýchlo zabudnite. Nebavil by vás.
Denis Villeneuve a kameň úrazu
V roku 2017 prišiel Blade Runner 2. Blade Runner 2049, aby som bol presný. 35 rokov od prvého filmu, 30 rokov od udalostí v prvom Blade Runnerovi. Denis Villeneuve mohol stratiť nervy. Mne by sa to stalo. Kultové filmy, ktoré fanúšikovia (kultisti?) postavia na piedestál a uctievajú pravidelne po večeroch? To nie je práve ľahký oriešok. Ako nenahnevať fanúšikov zmenami, no zároveň ich neuspať reprodukciou starého? Ťažký oriešok, ako píšem. Blade Runner je však aktuálnym kráľom filmov v roku 2017. A to som videl už aj zopár extra úspešných komiksoviek tohto roka. Ale nehľadajte ho medzi najziskovejšími filmami. Tam Blade Runner 2049 zaostáva. Možno aj toto je dôkazom toho, že tento sequel je adresovaný nám.
JE TO ABSOLÚTNE SKVELÝ REŽISÉRSKY POČIN! Tak, je to vonku. Teraz naozaj. Villeneuve to opäť dokázal. Jasné, film má svoje chyby, ale tie sú potlačené dokonalosťou na iných frontoch (túto vetu spomeniem ešte aspoň raz). Prvý kontakt aj Sicario presvedčili, že Villeneuve je dobrý režisér. Aj tieto dva filmy majú svoje nedostatky, ale pozitív viac, a to je v súčasnej filmovej tvorbe cenné. Chcem, aby tú Dunu v roku 2019 poctil Villeneuve rovnako dobre. Predloha je na to vhodným materiálom a Denis je skvelým režisérom. Z pokračovania Blade Runnera urobil detektívny príbeh, zaujímavo zamotaný a zafarbený. Samozrejme, nie je to nič extrémne prevratné a po čase odhadnete, kam to smeruje, ale nie je to ani nič 2049-krát použité v iných filmoch. Aj to je vo filmovej tvorbe dneška veľmi cenné.
Denis Villeneuve a tajomný Gosling
Hudba a vizuál sa hádam opísať ani nedajú. Každý záber by sa dal vytlačiť na plátno a potom to všetko rozvešať po dome. Benjamin Wallfisch a Hans Zimmer excelentne varírujú Vangelisa. Tóny sú známe, opäť sedia na motív filmu a pripomínajú starého dobrého Blade Runnera. To je veľmi dobrá vec, veľmi. Má to aj zaujímavé nápady: manželku agenta K à la hologram alebo rozšírený nápad implantovaných spomienok z jednotky. Ale je to ultrakrutoprísne dlhý film a celkom zbytočne. Nechápte to zle, ja mám rád dlhšie filmy, ak je čas využitý funkčne. Tu nebol, lebo je tam priveľa záberov na sediaceho Ryana Goslinga, na Goslinga pomaly schádzajúceho po schodoch, na pohybujúceho sa Goslinga vôbec. Mnohí kritizujú aj jeho slabší repertoár výrazov tváre, ale ten mi nevadil. Potvrdil aspoň jeho profil replikanta. Je jasné, že režisér chcel podať film pomaly, ťažiť z atmosféry, postapo atmosféry, z hľadania pravdy na pozadí umne vyskladanej detektívky, ale niekde bolo treba ubrať. Je tam priveľa nadbytočných scén a tu by sa akýsi Final Cut zišiel tiež. Mnohé nadhodené témy sa totiž občas rozplynú ako slzy v daždi a zostanú navždy skryté. Oproti jednotke je dvojka viac sci-fi ako noir a tá ťahavá, zádumčivá atmosféra sedela jednotke oveľa viac.
Denis Villeneuve a väzeň prvého Blade Runnera
Bál som sa, že to bude zlé, ale nebolo. Dúfal som, že to bude ešte o čosi viac, ale nebolo. Asi prestanem mať očakávania a budem viac prekvapený. Zaujímavé však je, že jednotka nastolila taký silný sci-fi kult, že aj toto stačí na to, aby sme jasali. Unavený space operami som si film užil. Bolo fajn počuť pre zmenu výbuchy hudobného koncertu skladateľov ako výbuchy lodí všade naokolo. Môže sa zdať, že nový Blade Runner je v tieni svojho staršieho brata. Je. Ťaží z neho, z jeho úspechu, typickej atmosféry a melódie. Doslova. Ale taký je už dnes sequel úspešného filmu. Stačí sa pozrieť na Jurský svet alebo Epizódu VII. Niečo má jeden i druhý Blade Runner spoločné a niečo ich rozdeľuje. To, čo ich rozdeľuje, ma paradoxne bavilo najviac. Tie spoločné body totiž miestami neboli takou poctou, ako bolo pôvodne zamýšľané. V kine sa však baviť budete a film si užijete. Je to jeden z tých filmov, ktoré sa oplatí vidieť v kine.
Tieň Blade Runnera sa prejavuje ihneď po príchode Harrisona Forda na scénu. Každý promo materiál sľuboval návrat hlavného hrdinu jednotky a nakoniec to bolo len o čosi dlhšie cameo, no Ford ihneď ukradol Goslingovi každú scénu a už to tak bolo až do konca filmu. Rick Deckard na scéne v podaní Harrisona Forda mi priniesol zimomriavky. Stará známa postava, ktorá hovorí o ďalšej známej postave – Rachel – a odhaľuje to, o čom sa polemizovalo vyše štvrť storočia: bol Deckard replikantom? Emócie nám, milovníkom prvého Blade Runnera, kypia každú sekundu. Raz je to rozhorčenie, že niečo tomu novému BR-ku chýba, potom zas radosť, keď scénu za scénou križujú slová ako replikant, Rachel, Deckard, Nexus 6, Tyrell. Nakoniec sa ani tvrdý chlap neudrží slzám radosti, že je to dobré, a pocity sú prevažne pozitívne. 2049 na mňa útočil neustále a vibrácie mnou lomcovali pravidelne. Film bol temný, detektívny, vážny, napriek tomu nebol emocionálne chladný ako u väčšiny sci-fi filmov. A nebol ani prekrytý vrstvou prehnanej romantiky. Ako u väčšiny sci-fi filmov.
Je toto pozitívna alebo negatívna recenzia? Možno je to skôr zamyslenie nad takým celkovým dojmom. A možno i dosť subjektívne. Pravdou však je, že je to jeden z najlepších sci-fi filmov za posledné obdobie. Chyby sú dokonale zahladené pozitívami a fanúšik-znalec i nadšenec-neznalec väčšinou odchádza spokojný. Tento film nie je hlúpy. To sa v dnešnej dobe nestáva často. Film všeobecne je dnes efektným vizuálnym blockbusterom, ale je, no, prosto hlúpy. Trápne dialógy, obohraný príbeh, nútené vtipy, slabá charakterizácia postáv, neuveriteľné výkony. Zostáva prázdno a ľútosť za vyhodenými peniazmi. Blade Runner 2049 ide v tomto smere proti prúdu. Film stavia na dialógoch, príbehu, atmosfére, hádankách. Je filozoficko-psychologickým prehovorom o podstate človeka. Takého niet veľa. Také treba vidieť.
Komentovať