Argentínsky spisovateľ Jorge Luis Borges je známy svojim originálnym pohľadom na svet vnášaný aj do jeho textov, ktoré na Slovensku patria medzi najčastejšie prekladané. Jeho tvorba bola počas minulého režimu cenzurovaná a diela tak vychádzali hlavne časopisecky, mnohokrát nepodpísané alebo označené pseudonymom prekladateľa. Dnes má však literatúra vysokú hodnotu a vďaka tomu sa môžeme nechať uchvátiť podobnými knihami ako sú Borgesove Fikcie v preklade od Barbary Ďurčovej.
Rozmanitosť tém, svetobežníctvo a vzdelanie odzrkadlené vo vetách – to je poviedková zbierka Fikcie od spisovateľa a básnika J. L. Borgesa, ktorá patrí medzi jeho najslávnejšie diela. V jeho poviedkach sa čitatelia nestretnú s realistickými myšlienkami. Poviedky sú charakteristické práve výraznými fikciami, ktoré zabezpečia únik z každodennej reality.
Borgesova poetika je špecifická svojou naráciou a symbolikou, ktorá v sebe ukrýva veľa nevypovedaných významov. Čitateľ sa tak dostáva do pozície literárneho detektíva a dekódovaním symbolov a motívov sa mu pred očami skladajú príbehy, ktoré naozaj nestačí prečítať iba raz. Opätovné prečítanie poviedok prinesie čitateľovi nové poznania, ktorých je na jednej strane neúrekom, a tak je prirodzené, že pri každom čítaní objaví novú skrytú myšlienku.
„Vo vašom labyrinte sú tri čiary navyše, — ozval sa napokon. – Viem o gréckom labyrinte, ktorý tvorí jediná priamka. Na tej priamke zablúdili už toľkí filozofi, že obyčajný detektív sa na nej pokojne môže stratiť tiež. Scharlach, keď budete na mňa poľovať v ďalšom živote, predstierajte (alebo spáchajte) zločin A, potom, o osem kilometrov ďalej, zločin B a neskôr zločin C v strede medzi A a B, presne štyri kilometre od každého z týchto miest. Počkajte si potom na mňa na mieste D, dva kilometre od bodov A a C, presne medzi nimi. A tam ma potom zabite, tak ako ma zabijete teraz a tu v Triste-le-Roy.“
úryvok z poviedky Smrť a kompas
Literárni kritici a teoretici označujú tvorbu argentínskeho spisovateľa ako „neofantastično“. Nestretávame sa teda s konfrontáciou prirodzeného a nadprirodzeného, ako pri „tradičnom fantastične“, ale vidíme svet, ktorý považujeme za reálny, avšak do určitej miery zahalený maskou, ktorá tají skutočnosť. Borges nám tak jednoducho dáva najavo, že svet je pre človeka nepochopiteľný a nám neostáva nič iné, ako si o ňom vytvárať predstavy a dohady. Tento pohľad je pre niektorých ľudí veľmi pozitívny, pretože v takom svete nie je pre človeka nič nemožné.
Zbierka sa skladá z dvoch častí – Artefakty a Záhrada rozvetvených chodníkov a dokopy v nej nájdeme 16 poviedok, ktoré nie sú rozsahom dlhé a je možné prečítať ich za krátku chvíľu, čo nám dáva dostatočný čas na popremýšľanie nad prečítaným.
Tomáš Fedorko, kníhkupec v Artforum Prešov:
„Pri čítaní Borgesových Fikcií môže človek zažiť omnoho intenzívnejšie ako zvyčajne presne ten pocit, kvôli ktorému vlastne čítame knihy – pocit nazývaný dobrodružstvo myslenia. Fikcie sú ako meandre neznámej rieky v neznámej krajine, ktoré nás berú na nečakané miesta, a my do poslednej chvíle (a niekedy ani potom) netušíme, či sa nachádzame na sútoku, v mŕtvom ramene alebo nás autor zo žartu ženie proti prúdu. Môžeme im veriť alebo neveriť ani jedinému slovu, pátrať po neexistujúcich odkazoch na slávne knihy a spisovateľov alebo sa nimi nechať unášať a pripustiť, že sa niekedy mohli odohrať. Ako kedysi povedal slávny anglický spisovateľ Howard Rayleigh Stratford: „Ak by som si mal vybrať jednu knihu, ktorú by som chcel mať pri sebe, ak stroskotám na pustom ostrove, boli by to Fikcie. Síce by ma to nezachránilo, ale, úprimne, asi by mi to bolo úplne jedno.“
Komentovať