Cestovanie, štúdium v zahraničí, nové skúsenosti a zdokonalenie cudzieho jazyka. Aj tieto výhody ponúka program ERASMUS+ pre študentov Prešovskej univerzity. Aj keď pre mnohých znamená takýto krok do neznáma veľké obavy, iní takúto možnosť vrelo vítajú a odporúčajú. Svet sa neustále otvára, výhody Schengenu pociťujeme prakticky každý deň, pričom búranie hraníc a rozvoj cezhraničnej spolupráce otvára množstvo výhod aj pre študentov či učiteľov. V našom rozhovore sa budeme rozprávať so študentkou IPOL PU Máriou Goboňovou, ktorá sa rozhodla zdokonaliť si svoje vedomosti štúdiom v poľskom meste Lodža na tamojšej rovnomennej univerzite.
Aké boli okolnosti príprav na tvoje nové študijné pôsobisko v Poľsku?
Pamätám si to presne. Bolo to po skúške s Ľubomírom Dunajom v zimnom semestri. S pánom doktorom sme sa rozprávali, aké možnosti majú študenti nášho odboru (t. j. politológie) v rámci naberania zahraničných skúseností, a nejako sme sa dostali k programu ERASMUS+. Skoro o dva mesiace po tejto konverzácii bol zverejnený zoznam univerzít vhodných pre zahraničnú výučbu môjho odboru. Nanešťastie tam ale figurovali „iba“ dve univerzity. Jednou z nich bola Univerzita J. E. Purkyně v českom Ústí nad Labem a druhou bola University of Lodž, pre ktorú som sa nakoniec rozhodla.
Ako hodnotíš tvoje pôsobenie v University of Lodž a ako vnímaš rozdiely medzi ňou a Prešovskou univerzitou?
Zatiaľ to hodnotím veľmi pozitívne. Môj pobyt sa tu, samozrejme, ešte neskončil. Najväčší rozdiel vnímam asi v počte študentov. Politické vedy sú totižto v Poľsku vo väčšie obľube ako u nás. Samotné predmety sú vyučované v troch rôznych budovách, čo je celkom výrazná zmena nakoľko z UNIPO som bola zvyknutá len na jednu, max. dve. Ďalším veľkým rozdielom bol počet zahraničných študentov. V Lodži ich je jednoznačne viac, pričom nie všetci tam šli cez ERASMUS+, ale niektorí tam boli na celé niekoľkoročné štúdium.
Bol badateľný rozdiel aj medzi Prešovom a poľskou Lodžou?
V Prešove som žila 20 rokov, takže zmena, ktorá prišla v podobe nového mesta bola veľmi príjemná. Mesto je naozaj nádherné a počet obyvateľov je cca 7x väčší ako v Prešove. Moja jediná obava spočívala len z veľkosti mesta, nakoľko poznám svoje orientačné schopnosti (a hlavne doma ma na to upozorňovali). Odkedy som tam začala študovať sa preto najviac vyťaženou aplikáciou v mojom mobile stali Google Maps. Už som si ale zvykla. Je dobré mať skúsenosti aj z veľkomiest, nakoľko svet sa neustále globalizuje a ktovie, kde nás každého môže osud zaviesť.
Je mentalita poľských študentov odlišná od tej našej? Napríklad v spôsobe učenia sa, trávenia voľného času a podobne?
Veľké rozdiely som si zatiaľ nevšimla. Avšak možno spomenúť, že študenti sa viac pýtajú. Mám hodiny, kde sa spustí prezentácia len s ilustračnými fotkami a začne sa diskusia. Diskusia medzi profesorom a študentmi a študentmi navzájom. A buď si niečo zapíšete a odnesiete z hodiny, alebo nie. Je to taká metóda učenia známa z prestížnych zahraničných škôl ako Oxford či Harvard. Z toho dôvodu je veľmi dôležitá účasť na hodinách, lebo ak niečo vynecháte, a nie ste ako študent priamo zapájaný do diskusie, je potom veľmi náročné zvládnuť zápočet, nie to ešte skúšku.
Mala si možnosť spoznať Poľsko bližšie aj mimo univerzitu?
Áno, navštívila som zopár zaujímavých miest ako napr. Krakov, Varšavu, Gdansk a mesto Poznaň. Minulý víkend sa mi dokonca podarilo dostať sa mimo Poľska, a to do holandského Amsterdamu a belgického Bruselu, čím som si splnila jeden z takých svojich menších snov. Je to naozaj zážitok vidieť Európu vlastnými očami a nielen cez médiá a internet. Ak sa teda niekto rozhodne vycestovať za štúdiom, napríklad aj vďaka programu ERASMUS+, vrelo odporúčam, aby ste nezostávali len na jednom mieste, ale podľa možností cestovali, kam sa len dá. Sú to skúsenosti, ktoré vám nikto nevezme.
Predpokladám že vyučovanie prebieha v angličtine. Mnoho študentov sa obáva využiť ERASMUS presne kvôli jazykovej bariére. Bol to veľký problém aklimatizovať sa na nové prostredie a na jazyk?
Angličtina zohrala veľkú úlohu, prečo som sa rozhodla podať si prihlášku. Brala som to ako možnosť zdokonalenia sa v tomto jazyku. Stále zastávam názor, že bez neho sa v budúcnosti ťažko zaobídem, ak sa chcem venovať tomu, čo študujem. Išla som tam s tým, že celú základnú a strednú školu som mala hodiny angličtiny, a teda nemal by to byť problém. Avšak už po prvom dni ma pochytila veľká panika z množstva odborných anglických slov. No je to len o zvyku. Momentálne študujem v angličtine tretí mesiac a neviem si to vynachváliť. Zlepšenie určite vnímam, aj keď stále je čo zlepšovať. Veľkou výhodou je určite aj fakt, že máte okolo seba ľudí z iných krajín a teda angličtinu využívate 24 hodín denne.
Je o tebe známe, že si bola súčasťou hádzanárskeho ženského družstva v Prešove, pričom tomuto športu si sa venovala dlhé roky. Bolo ťažké skončiť s tým kvôli zahraničnému štúdiu po toľkých rokoch? Odozvy na tvoj odchod podľa mňa museli byť občas rozpačité.
Istým spôsobom, áno. Bolo to ťažké skončiť. Kvôli rodičom a ich neuveriteľnej podpore, a dievčatám, ktoré sú mi do dnešného dňa druhou rodinou. Ocko si zvykol byť na každom jednom tréningu, takže z tohto hľadiska mi to je stále ľúto. Avšak posledný rok som cítila, že už to nie je ono. A keď sa niečomu máte denno-denne venovať po škole a brigáde, malo by vás to baviť a napĺňať. Bohužiaľ, ja som začala cítiť veľkú stagnáciu. Odozvy boli všelijaké. Podporu od rodičov som cítila aj v tomto a to mi stačilo. Otázky typu „a čo je v Poľsku“, alebo pripomienky na tému ERASMUS+ som sa snažila eliminovať. Aj dievčatá z družstva ma podporili v mojom rozhodnutí. Takisto odlúčenie od rodiny bolo/je pre mňa novinkou, ale občas zájdem domov na víkend. A aj keď začiatky neboli jednoduché, myslím, že táto stránka ERASMU+ je na niečo dobrá.
Odporučila by si teda podobnú zahraničnú skúsenosť aj pre iných študentov? Čo všetko ti to dalo do života poprípade aj do budúcej praxe v oblasti politických vied (možno aj iných odborov).
Jednoznačne áno. Čo sa školy týka, dá vám to iný pohľad, niečo nové. A to nikdy nie je na škodu. No nie je to len o škole. Ja osobne som sa utvrdila v tom, čomu sa chcem venovať a čo má baví. Po rokoch doma, kedy vám nič nechýba a rodičia sa o vás výborne starajú, zažívam, čo znamená osamostatniť sa. Kto sa rozhodne ísť do toho, určite musí byť pripravený na množstvo dokumentov a v prípade, že sa vyskytne nejaký problém (čo garantujem, že sa vyskytne), musíte to riešiť sami. Často je nutné chodiť od dverí k dverám a vybavovať. Ja osobne tieto veci nemám v obľube, ale po 2 mesiacoch a nekonečných hodinách strávených čakania v rade ma to naučilo akejsi trpezlivosti. A verte mi, tie dokumenty a čakačky za to stoja. Je tam však množstvo ďalších plusov, ktoré si odnesiete aj domov, vrátane zdokonalenia cudzieho jazyka.
Komentovať