Kultúra Rozhovory

Rozhovor s účastníčkou programu ERASMUS+ Máriou Goboňovou v poľskej Lodži: “Sú to skúsenosti, ktoré vám nikto nevezme”

Majka Goboňová na stáži v Poľsku (Foto: Goboňová)

Cestovanie, štúdium v zahraničí, nové skúsenosti a zdokonalenie cudzieho jazyka. Aj tieto výhody ponúka program ERASMUS+ pre študentov Prešovskej univerzity. Aj keď pre mnohých znamená takýto krok do neznáma veľké obavy, iní takúto možnosť vrelo vítajú a odporúčajú. Svet sa neustále otvára, výhody Schengenu pociťujeme prakticky každý deň, pričom búranie hraníc a rozvoj cezhraničnej spolupráce otvára množstvo výhod aj pre študentov či učiteľov. V našom rozhovore sa budeme rozprávať so študentkou IPOL PU Máriou Goboňovou, ktorá sa rozhodla zdokonaliť si svoje vedomosti štúdiom v poľskom meste Lodža na tamojšej rovnomennej univerzite.

Aké boli okolnosti príprav na tvoje nové študijné pôsobisko v Poľsku?

Pamätám si to presne. Bolo to po skúške s Ľubomírom Dunajom v zimnom semestri. S pánom doktorom sme sa rozprávali, aké možnosti majú študenti nášho odboru (t. j. politológie) v rámci naberania zahraničných skúseností, a nejako sme sa dostali k programu ERASMUS+. Skoro o dva mesiace po tejto konverzácii bol zverejnený zoznam univerzít vhodných pre zahraničnú výučbu môjho odboru. Nanešťastie tam ale figurovali „iba“ dve univerzity. Jednou z nich bola Univerzita J. E. Purkyně v českom Ústí nad Labem a druhou bola University of Lodž, pre ktorú som sa nakoniec rozhodla.

Ako hodnotíš tvoje pôsobenie v University of Lodž a ako vnímaš rozdiely medzi ňou a Prešovskou univerzitou?

Zatiaľ to hodnotím veľmi pozitívne. Môj pobyt sa tu, samozrejme, ešte neskončil. Najväčší rozdiel vnímam asi v počte študentov. Politické vedy sú totižto v Poľsku vo väčšie obľube ako u nás. Samotné predmety sú vyučované v troch rôznych budovách, čo je celkom výrazná zmena nakoľko z UNIPO som bola zvyknutá len na jednu, max. dve. Ďalším veľkým rozdielom bol počet zahraničných študentov. V Lodži ich je jednoznačne viac, pričom nie všetci tam šli cez ERASMUS+, ale niektorí tam boli na celé niekoľkoročné štúdium.

Bol badateľný rozdiel aj medzi Prešovom a poľskou Lodžou?

V Prešove som žila 20 rokov, takže zmena, ktorá prišla v podobe nového mesta bola veľmi príjemná. Mesto je naozaj nádherné a počet obyvateľov je cca 7x väčší ako v Prešove. Moja jediná obava spočívala len z veľkosti mesta, nakoľko poznám svoje orientačné schopnosti (a hlavne doma ma na to upozorňovali). Odkedy som tam začala študovať sa preto najviac vyťaženou aplikáciou v mojom mobile stali Google Maps. Už som si ale zvykla. Je dobré mať skúsenosti aj z veľkomiest, nakoľko svet sa neustále globalizuje a ktovie, kde nás každého môže osud zaviesť.

Je mentalita poľských študentov odlišná od tej našej? Napríklad v spôsobe učenia sa, trávenia voľného času a podobne?

Veľké rozdiely som si zatiaľ nevšimla. Avšak možno spomenúť, že študenti sa viac pýtajú. Mám hodiny, kde sa spustí prezentácia len s ilustračnými fotkami a začne sa diskusia. Diskusia medzi profesorom a študentmi a študentmi navzájom. A buď si niečo zapíšete a odnesiete z hodiny, alebo nie. Je to taká metóda učenia známa z prestížnych zahraničných škôl ako Oxford či Harvard. Z toho dôvodu je veľmi dôležitá účasť na hodinách, lebo ak niečo vynecháte, a nie ste ako študent priamo zapájaný do diskusie, je potom veľmi náročné zvládnuť zápočet, nie to ešte skúšku.

Poľské historické ulice (Foto: Goboňová)

Mala si možnosť spoznať Poľsko bližšie aj mimo univerzitu?

Áno, navštívila som zopár zaujímavých miest ako napr. Krakov, Varšavu, Gdansk a mesto Poznaň. Minulý víkend sa mi dokonca podarilo dostať sa mimo Poľska, a to do holandského Amsterdamu a belgického Bruselu, čím som si splnila jeden z takých svojich menších snov. Je to naozaj zážitok vidieť Európu vlastnými očami a nielen cez médiá a internet. Ak sa teda niekto rozhodne vycestovať za štúdiom, napríklad aj vďaka programu ERASMUS+, vrelo odporúčam, aby ste nezostávali len na jednom mieste, ale podľa možností cestovali, kam sa len dá. Sú to skúsenosti, ktoré vám nikto nevezme.

Predpokladám že vyučovanie prebieha v angličtine. Mnoho študentov sa obáva využiť ERASMUS presne kvôli jazykovej bariére. Bol to veľký problém aklimatizovať sa na nové prostredie a na jazyk?

Angličtina zohrala veľkú úlohu, prečo som sa rozhodla podať si prihlášku. Brala som to ako možnosť zdokonalenia sa v tomto jazyku. Stále zastávam názor, že bez neho sa v budúcnosti ťažko zaobídem, ak sa chcem venovať tomu, čo študujem. Išla som tam s tým, že celú základnú a strednú školu som mala hodiny angličtiny, a teda nemal by to byť problém. Avšak už po prvom dni ma pochytila veľká panika z množstva odborných anglických slov. No je to len o zvyku. Momentálne študujem v angličtine tretí mesiac a neviem si to vynachváliť. Zlepšenie určite vnímam, aj keď stále je čo zlepšovať. Veľkou výhodou je určite aj fakt, že máte okolo seba ľudí z iných krajín a teda angličtinu využívate 24 hodín denne.

Mária Goboňová so svojim otcom pri hádzanárskom úspechu (Foto: Goboňová)

Je o tebe známe, že si bola súčasťou hádzanárskeho ženského družstva v Prešove, pričom tomuto športu si sa venovala dlhé roky. Bolo ťažké skončiť s tým kvôli zahraničnému štúdiu po toľkých rokoch? Odozvy na tvoj odchod podľa mňa museli byť občas rozpačité.

Istým spôsobom, áno. Bolo to ťažké skončiť. Kvôli rodičom a ich neuveriteľnej podpore, a dievčatám, ktoré sú mi do dnešného dňa druhou rodinou. Ocko si zvykol byť na každom jednom tréningu, takže z tohto hľadiska mi to je stále ľúto. Avšak posledný rok som cítila, že už to nie je ono. A keď sa niečomu máte denno-denne venovať po škole a brigáde, malo by vás to baviť a napĺňať. Bohužiaľ, ja som začala cítiť veľkú stagnáciu. Odozvy boli všelijaké. Podporu od rodičov som cítila aj v tomto a to mi stačilo. Otázky typu „a čo je v Poľsku“, alebo pripomienky na tému ERASMUS+ som sa snažila eliminovať. Aj dievčatá z družstva ma podporili v mojom rozhodnutí. Takisto odlúčenie od rodiny bolo/je pre mňa novinkou, ale občas zájdem domov na víkend. A aj keď začiatky neboli jednoduché, myslím, že táto stránka ERASMU+ je na niečo dobrá.

Odporučila by si teda podobnú zahraničnú skúsenosť aj pre iných študentov? Čo všetko ti to dalo do života poprípade aj do budúcej praxe v oblasti politických vied (možno aj iných odborov).

Jednoznačne áno. Čo sa školy týka, dá vám to iný pohľad, niečo nové. A to nikdy nie je na škodu. No nie je to len o škole. Ja osobne som sa utvrdila v tom, čomu sa chcem venovať a čo má baví. Po rokoch doma, kedy vám nič nechýba a rodičia sa o vás výborne starajú, zažívam, čo znamená osamostatniť sa. Kto sa rozhodne ísť do toho, určite musí byť pripravený na množstvo dokumentov a v prípade, že sa vyskytne nejaký problém (čo garantujem, že sa vyskytne), musíte to riešiť sami. Často je nutné chodiť od dverí k dverám a vybavovať. Ja osobne tieto veci nemám v obľube, ale po 2 mesiacoch a nekonečných hodinách strávených čakania v rade ma to naučilo akejsi trpezlivosti.  A verte mi, tie dokumenty a čakačky za to stoja. Je tam však množstvo ďalších plusov, ktoré si odnesiete aj domov, vrátane zdokonalenia cudzieho jazyka.

Avatar

Róbert Király

Študent 2. ročníka na Mgr. stupni FF UNIPO v odbore politológia
"Hoc s tvojim názorom nemusím absolútne súhlasiť, tak položím aj život za to, aby si ho mohol slobodne povedať" (Voltaire)

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *