V knižnici Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity sa 9. novembra konala beseda so spisovateľom a scenáristom Víťom Staviarskym. Dorazil aj so svojím synom Richardom, ktorý porozprával o svojej skúsenosti s filmom. Študenti a pedagógovia sa dozvedeli rozdiel medzi literatúrou a scenáristikou a aj to, ako prebieha točenie celovečerného filmu. Diskusiu viedla Marta Součková.
Jeho knihy ako povinné čítanie
Víťo Staviarsky vyštudoval filmovú priemyslovku a neskôr scenáristiku na pražskej FAMU. Svoje prvé poviedky publikoval koncom 80. rokov. Venuje sa témam, ktoré boli tabuizované, ako napríklad alkoholizmus a rómska tematika. V roku 2007 napísal novelu z rómskeho prostredia Kivader. Po nej nasledovala zbierka próz Záchytka (2009), román Kale topanky (2012), za ktorý získal cenu Anasoft litera, zbierka krátkych poviedok Človek príjemný (2014) a novela Rinaldova cesta (2015) o dobrodružnej ceste mladého rómskeho chlapca za rodinným šťastím. Preklady jeho kníh vyšli v Poľsku, na Ukrajine a v Maďarsku, chystajú sa knižné vydania v Chorvátsku a v Slovinsku. Knihy majú študenti slovenského jazyka a literatúry aj ako povinné čítanie.
Rodinný podnik
Na úvod si účastníci diskusie mohli pozrieť bakalársky film Riša Staviarskeho Andyho žena, ktorého námetom bola poviedka Záchytka. Ak si naň zvedavý aj ty, je dostupný aj na YouTube. V jeho filmoch nenájdete žiadneho známeho herca, žiadnu opozeranú tvár. Filmom a literatúrou sa živí aj ďalší člen rodiny, a to Víťova dcéra Marka Staviarska. Nosom zaryla do písania kníh pre deti a je tiež filmovou producentkou. Tematikou fantasy sa zaoberá frontman kapely Fúzy Múzy Juraj Staviarsky a vo svojej knihe Merithos píše o polobohovi Kazovi a kúzelníčke Janet a ich pokuse nastoliť mier medzi národmi Merithosu.
Aj my sme sa pýtali
Na záver diskusie predstavili celovečerný film Veronka, ktorý poputuje do kín už v lete 2018. Hlavnou hrdinkou je rómske dievča. Film je spojený s jarmočným prostredím. Študenti kládli otázky nielen o filme, ale aj o literatúre. My sme sa pýtali, odkadiaľ čerpá inšpiráciu Víťo Staviarsky:
„Niekedy je to obraz, ktorý sa odrazu začne rozvíjať, reťaziť, na to naskočí ďalší — a z toho sa vytvára dej. A to plynutie ma na tom baví. Keď sa viem pri tom zasmiať, tak je to oveľa lepšie, až rozmýšľam, či nie som blázon, že sa smejem do prázdna. Väčšinou zachytávam prostredie, ktoré som videl, aby som rozprával o niečom aj ,ohmatanom‘ a o niečom, čo ja považujem za zaujímavé. Čitateľovi sa to snažím uľahčiť tým, že text stlačím, aby z toho neboli dlhé ságy.“
Prezradil, že na ich škole premietali klubové filmy každý večer. A ako si chváli prácu na filme? „Je ťažká. Ani literatúra nie je ľahká, no človek musí obsedieť ako sliepka na vajciach. Film je o viac ľuďoch, viac organizácie a tak ďalej. Keď človek píše, vytvorí si to po svojom, ale vo filme je toľko vplyvov, že sa mu rozsekáva tá pôvodná predstava.“
Komentovať