Dňa 10. decembra si každoročne už od roku 1950 svet pripomína dôležitosť ochrany ľudských práv a slobôd vo svete. Hoc od podpísania globálnych paktov posilňujúcich ochranu práv ubehli už desiatky rokov, stále nájdeme vo svete rôznorodé prípady ich porušovania. Slovensko je našťastie v tomto smere pozitívne. Naša krajina dodržuje svoje medzinárodné záväzky, pričom samotné práva človeka máme zakotvené aj v našom základnom zákone, ktorým je Ústava SR. Krajiny Západu sú v kontexte dnešného dňa najvyspelejšie na svete, pričom napríklad štáty Európskej únie slúžia často ako vzor pre iné oblasti sveta.
Žiaľ, zvyšok sveta vyzerá miestami priam antagonisticky. Problém dodržiavania ľudských práv sa pritom netýka iba chudobných krajín, hoc tých je v tejto súvislosti väčšina. Za zmienku stoja aj bohaté štáty Perzského zálivu (napríklad Saudská Arábia), ktoré v obrovskej miere potláčajú predovšetkým práva žien, nakoľko im to umožňuje náboženstvo. V týchto krajinách je napríklad bežné mučenie, bičovanie, ukameňovanie, či zalievanie protivládne naladených ľudí do betónu, nehovoriac o vojnových konfliktoch, pri ktorých dochádza k obrovským zločinom proti ľudskosti, ako je to v súčasnosti v Jemene. To všetko sa deje pod rúškom tolerancie demokratických krajín, ktoré kvôli rope a predaju zbraní dokážu poprieť základné hodnoty, na ktorých naša civilizácia stojí. V tejto súvislosti napríklad môžeme spomenúť aj vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na margo vraždy saudskoarabského novinára Chašukdžího uviedol, že bez ohľadu na výsledky vyšetrovania, Amerika bude stáť za svojim perzským spojencom a partnerom. Na druhej strane vehementne útočíme na Čínu či Rusko v oveľa marginálnejších prípadoch. Neplatí teda náhodou dvojitý meter aj pri ochrane ľudských práv? Vieme si podať priateľskú ruku s jedným tyranom, pričom na druhého sa od zlosti ani len nepozrieme?
Tento deň je spomienkou aj pre tých, na ktorých si (najmä) vládna garnitúra vybíja svoju zlosť a zvrátenú ideológiu. Je to apel aj pre naše demokratické krajiny, aby sme sa nepodieľali na vojenských konfliktoch masakrujúc pritom aj civilné obyvateľstvo. Príklady Juhoslávie, Líbye, či súčasnej Sýrie nám ukazujú, že krv na rukách a pošliapanie ľudských práv majú na svedomí aj vyspelé štáty ako USA, Veľká Británia, či Francúzsko. Hoc technologicky je ľudstvo vyspelé a čoraz viac hodné 21. storočia, myslenie v mnohých prípadoch zostáva rovnaké ako v minulosti. Ani dve svetové vojny niektorých politikov nepresvedčili o tom, že konflikty by sa mali riešiť diplomaciou a mäkkou mocou, pretože každá akcia vyvolá reakciu, čím sa stratí celý význam vedenia tzv. spravodlivej vojny.
Samostatnú zložku v ochrane ľudských práv tvorí aj čoraz viac vzmáhajúci sa rasizmus, antisemitizmus, ale aj sociálna nespravodlivosť v Európe. Je to spôsobené súčasným stavom, kde viazne odborná verejná diskusia a kde sú ľudia buď slniečkári, alebo neonacisti. Vytráca sa racionálna stredná skupina občnov, čo k riešeniu problémov neprispieva. Je ale nutné povedať, že nie všetci utečenci utekajú z vlastných krajín kvôli bombám a prenasledovaniu zo strany vlády. Dnes sa však stiera rozdiel medzi špekulantmi a ľuďmi, ktorí reálne potrebujú pomoc. Západné krajiny majú totiž zodpovednosť pravým utečencom pomáhať, pretože sú spoluzodpovedné za zdevastovanie ich domovov a podporu prebiehajúcich vojen napríklad v podobe predaja zbraní. Irak, Afganistan, Sýria, Líbya boli zničené za podpory demokratických štátov, ktoré sa najviac oháňajú dodržiavaním ľudských práv a demokraciou. Európska únia síce všetky problémy sveta nevyrieši, avšak môže byť pri dodržiavaní vlastných hodnôt veľkým hlasom na poli medzinárodnej scény pri ich riešení. V konečnom dôsledku je naše zoskupenie najväčším humanitárnym finančným prispievateľom na svete.
Komentovať