Obavy a neistota sú často emóciami, ktoré sprevádzajú tunajších divákov pri uvedení nových slovenských filmov do kín. Ale sú tieto emócie nevyhnutné? Je na ne dôvod pred videním filmu Únos? Slávnostná premiéra jedného z najočakávanejších slovenských filmov prebehla 1. marca a redakcia Unipo Press mala tú česť vidieť novinku režisérky Mariany Čengel Solčanskej medzi prvými.
V deväťdesiatych rokoch, v období, keď bola Slovenská republika mladým a nevyzretým štátom, prebiehal na politickej pôde boj o moc a vplyv. V tom istom čase sa snažila ukrojiť si z koláča moci aj vyvíjajúca sa mafia. Vízie lepšej budúcnosti ako pre istých politikov, tak aj pre mafiu, ich povzbudili spoločne zosnovať únos, ktorý nakoniec nevyšiel podľa ich predstáv a pobúril celú krajinu. Film sa začína začiatkom roka 1994. Mladá novinárka Marta nachádza na svojom dvore odseknutú hlavu svojho brata. Popri pátraní po jeho vrahovi sa však zapletie do vyšetrovania únosu prezidentovho syna a postupne odhaľuje skutočnosti prípadu vedúce až k najvyšším predstaviteľom štátu. Príbeh vznikol na základe skutočnej kauzy únosu Michala Kováča ml., syna prvého prezidenta Slovenskej republiky.
Režisérka Čengel Solčanská ponúka divákom autentický pohľad na Bratislavu deväťdesiatych rokov. Produkcia si dala záležať na tom, aby bol pohľad na minulosť hodnotný z hľadiska obsahovej, ale aj vizuálnej stránky. Autentickosť a vierohodnosť podporujú aj televízne reportáže, ktoré sú zosynchronizované s časom ich skutočného vysielania. Nechýbajú ani pouličné dekorácie alebo autá z vtedajších rokov.
Nosným pilierom atmosféry tohto pochmúrneho politického thrilleru sú však výkony hercov. Kvalitný herecký výkon podal Maroš Kramár a jeho stvárnenie predsedu vlády, inšpirované Vladimírom Mečiarom, je bravúrne vďaka jeho charizme a bezcitnému poňatiu postavy. Aj napriek tomu, že sa na predlohu svojej postavy nepodobá, jeho výkon to neovplyvnilo. Stvárnením postáv z podsvetia s dôrazom na ich intrigánske správanie a chladnú sebeckosť odviedli skvelú prácu herci Daniel Heriban, Peter Oszlík a Milan Ondrík. Hlavná postava, stvárnená Rebekou Polákovou, je v priebehu celého filmu naladená na depresívnu nôtu a vďaka nej je film viac dramatický.
Príbeh je vyrozprávaný plynule a bez náhlenia. Divák sa v priebehu deväťdesiatich piatich minút dozvie o okolnostiach kauzy, zoznámi sa s postavami, s ich životmi a s ich pohnútkami bez toho, aby sa v príbehu stratil. Dynamika filmu je priemerná, ani človeka nenudí, ani ho neplaší a nemätie. Divák si tak môže počas sledovania filmu pokojne spájať súvislosti medzi viacerými postavami, ktorých príbehy sleduje, ale aj ich spojitosť a odkazovanie na reálne udalosti.
Prvý slovenský politický thriller obsahuje všetko, čo má thriller obsahovať. Nechýba akcia a napätie, ktoré sú však dávkované v zdravej miere, nezapĺňajú celý film a nemenia tak žáner na akčný. Režisérka sa venuje hlavne čo najprecíznejšiemu vykresleniu postáv, ich zmýšľaniu a prežívaniu. Zameriava sa na kauzu hlavne očami zainteresovaných, ukazuje, aký vplyv na nich mohla celá udalosť mať. Takýto pohľad na únos a jeho okolnosti zasahuje diváka sugestívnejšie a emotívnejšie.
Diváci čakajúci na ozrejmenie kauzy zavlečenia Michala Kováča ml. sa po pozretí nedočkajú nových poznatkov o skutočnom prípade únosu. Režisérka Čengel Solčanská v rozhovore pre portál Aktuality.sk uviedla, že skutočná udalosť jej poslúžila len ako podklad pre príbeh o tom, že život jednotlivca je viac ako štát. Nezameriava sa na rekonštrukciu prípadu a objavovanie nových informácií týkajúcich sa únosu. Film spracúva udalosť reálneho prípadu a transformuje ju do fiktívneho príbehu s posolstvom s nadčasovou hodnotou. Vďaka tomu je snímka medzi slovenskými filmami jedinečná a prelomová.
To, čo sa dialo v deväťdesiatych rokoch v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. a s mafiánskymi praktikami v politickom prostredí, je niečo, čo by si mal národ zachovať vo svojom povedomí a poúčať z toho všetky ďalšie generácie. Mariana Čengel Solčanská napomáha k zachovaniu pamiatky na jednu z najškaredších jaziev v dejinách Slovenskej republiky snímkou, ktorá rozhodne stojí za pozretie a ktorá by mala mať pre Slovákov vysokú morálnu hodnotu.
Komentovať